v snehu

autor:: neab

rubrika:: poezia

Nakreslil som sa do snehu
nahý a s vlasmi z konárov šípiek a trsov trávy
Nikto nepovedal že to bolo jednoduché
a tak sa mi to páčilo

Nerátam s oteplením
a verím že vietor sa o moje chladné telo postará
pozerám na seba
z ľadu som
zmierený
tichý
zmierený s počasím
tichý
splývam s okolím
som skoré ráno
a verím v nízku oblačnosť
podobný rannej omši v notre dame
ležím tam na zemi
ako pod ťažkými prsiami kresťanskej pokory
nechcem sa nikoho dotýkať
už blízky kontakt s niečim dychom
môže mi kontúry ohroziť

Stane sa zo mňa miesto na hranie
až kým sa roztopím
cítim to kĺzanie
od zadku po stehne
až moje pozadie úplne zmení tvar

Pripäl som sa k zemi
ale nie celkom
ohraničený
nie úplne
teším sa z každej minúty
a bojím sa sneženia
zakonzervovaný
taký túžim byť
teraz pre svoje rozmary
otvoria kaviareň na rohu
dorazil garçon v obleku
bojím sa každého zákazníka
pohľadov spoza výkladu
a kým sa zvečerí
nebude zo mňa ani polovica
toho čím som bol pred pol hodinou

Vyznávam zimu
pár hodín denne
keď zimou som
inak sa páčim slnku
a ono sa páči mne
možno sa z hliny urobím
neviem to dnes presne povedať
ako sa príroda mení s počasím
musím si na leto
rovnako niečo vymyslieť

napísanísané:: 16.1.2009

prečítalo:: 1067 ludí