Pláž
autor:: frida
rubrika:: poviedky
Ráno som sa prebrala v posteli, nemohla som si spomänúť ako sa volám. Jediné čo som vedela s istotou, bolo znenie tvojích tvrdých slov a jej opité reči. Tiahne sa to s nami ako vírus. Vírus neistých duší. Mal si pravdu, s tou homofóbiou. Len podľa mňa homofóbia je určite spojená aj s inými strachmi. Ja počujem len štrngot hrncov a kľúče, ktoré ma ochránia. Neporiadok, je tu strašný neporiadok. Toto prostredie neexistuje. S pozdravom Drobová.
„...no a neviem teda či mám spraviť prvý krok ja. Ale počula som názor, že by som ho tým mohla odplašiť.“
„A čo je srnka?! Ja neviem, nechaj to zatiaľ tak
Varhany nám zahltili mobilné siete. Je čas utiecť. Utiecť k svojmu návratu. Hora sa mi nasťahuje na chrbát. Ovoniam zem. Piesok sa mi nasypal do topánok, káva ma hreje. Tu na pláži sú surferi a feťáci. Sledujem ich ako príliv a odliv. Nehanebne a tak odvážne si ich premeriavam. No len ty dokážeš vyriecť tie slová, ja sa len potichu prizerám. Tak to bolo odjakživa, len dnes je to isté. Kričí to, ako robotník v oranžovej veste na diaľnici.
Ramená a ruky sú mi odpoveďou, a tá tvoja nová hra...to bude skvelá premiéra. Bude na čo piť. Padať zo schodov a písať anonymné lístočky. Tie fotky som nevidela, ale povedz mi o tom. Pri najbližšom pochybovaní.
napísanísané:: 10.1.2009
prečítalo:: 1209 ludí