Skoro choro

autor:: Erik Šimšík

rubrika:: poezia


Nevyvážené zvuky, slová, ktoré otravujú
sova, ruší v noci, v spánku
deštrukčne deštruovaných bláznov
s jasným úmyslom
pánov umelcov postmoderných budovateľov
iluzionistov, ktorým z rúk vyrastajú hodnoty
naučili sa čarovať
a umierať s poslednými záchvevmi
sviatočne oblečeného tela
mince v očiach
úsmev na tvári
no pozri ako sa tvári, počujem od vedľa
akoby ani nezomrel
môže si to dovoliť?
slabučký šepot
vyhoďte ich
kývol som kostlivcom
moje posledné slovo
mŕtvola vstáva
ľahol som si miesto nej
iba na chvíľu ju nahradím
lebo sa cítim skoro choro
kropaje potu miznú
v rozčítaných stránkach
vytrhávam ich, utieram čelo
a odhadzujem do hrobu

napísanísané:: 21.7.2008

prečítalo:: 1141 ludí