k6.sk - literárny server

„Tvoje prianie je mi rozkazom. Len nezabudni, akú má cenu. Len nezabudni, čo mi dlžíš.“
„Bez problémov. Nezabudnem,“ usmial sa.
Odvtedy mal všetko. Presne to, čo chcel, peniaze, krásne ženy, slávu. Žil si ako vo sne. Na cenu za to všetko zabudol hneď. Zdala sa mu ničotná, smiešna, detinská. Veď nemôže zaplatiť niečím, čo nemá. A on v dušu neverí. A čo sa smrti týka, tá sa nevyhne tak či tak nikomu. A vôbec, uprostred radovánok, osláv, orgií, uprostred všetkého jeho šťastie, aj tak by nemyslel na následky, nech už by boli akékoľvek.
Žil si ako kráľ. Ako boh. Komu inému sa splní každé prianie jeho vôle? Mal všetko, nechýbalo mu nič. Stačilo mu len pomyslieť. Až napokon, nerozmýšľal, nehovoril, nepočúval, len si užíval. Až ho to zdegenerovalo na úroveň obyčajného zvieraťa riadeného jeho inštinktmi a pudmi.
Konečne, prvý hlas, ktorý po vekoch v hlave začul, nebol jeho.
„Čas platiť.“

Prebudil sa na ostrú bolesť na hrudi. Nevedel, ako dlho spal. Ležal v zákope, z rany na hrudi mi striekalo množstvo krvi.

V ten deň bol len jeden z mnohých mužov, ktorí v tej krvavej bitke umreli.