k6.sk - literárny server

Moj byvaly profesor filozofie vedel presvedcit kazdeho studenta, ze prist na jeho prednasku sa oplati. Dokonca bol az taky presvedcivy, ze teraz po par mesiacoch od skoncenia jeho prednasok pisem o nom clanok. Jeho trieda bola vzdy taka plna, ze si ludia museli chodit brat stolicky od vedla. No a to si k tomu ani nezapisovall pritomnost. Pred tym ako som sa zaregistrovala na jeho prednasku som pocula o nom vseliake veci. Vraj ma fobiu z homosexualov, je namysleny, ponizuje, nema rad ked niekto pride neskoro...Vlastne nic pozitivne. Bozhuzial, nemala som inu moznost ako si zobrat jeho prednasku. Filozofiu som mala vzdy rada a k tomu som sa v nej uz aj dost vyznala, a tak som sa nedala zastrsit. Povedala som si , ze nejaky namysleny profak ma predsa nemoze znechutit.
Prvu prednasku som prisla na cas. Sadla som si strategicky uprostred. Nie uplne dozadu, aby si myslel, ze som flakac a nie uplne dopredu, aby si nemyslel, ze sa mu chcem niekam pchat. Prostridok mi vyhoval, lebo som si ho mohla otukat a zistit, aky v skutocnosti je. Moj prvy dojem z profesora Dennyho bol podivuhodny. Bol to starsi pan, ktory urcite neyzeral neskodne. Ked hovorim starsi, znie to akoby bol maly, zhrbately stari dedusko, ale on bol uplny opak. Bol to vysoky, dokonale spriameny, uhladeny muz, ktory vzbudzoval svojou postavou respekt. Vlasy mal uplne sede, doslova ulizane dozadu. Jeho chladne modre oci prebodavali rad za radom kazdeho studenta. Ked bol rad na mne, mraz mi presiel po chrbte. Ziaden usmev. Nedal mi ani sancu ziskat si jeho sympatie. Hned po prvom nemilosrdnom pohlade som vedela, ze moje vedomosti, ci priatelska povaha mi budu uplne zbytocne. Tento clovek vyzeral akoby prave prisiel velit svojej cate, ktora mu bude drhnut topanky vlastnou zubnou kefkou az do zblbnutia. Moja predstava nebola tak daleko od pravdy. Tento muz bol zoceleny marinak, ktory sluzil vo Vietname dlhe roky. Roky pitia, smrti a poddanosti z neho spravila muza bez srdca, s pevnymi nikdy sa nemeniacimi nazormi. Takto ako som ho opisala znie, akoby nas isiel tyrat, ale neskorsie sa ukazalo, ze to bude uple inak.
Hned prva vec na ktoru nas uproznil bola, ze je velmi priamociary a povie vzdy, co si mysli. Ak sa niekomu nepozdava, ze nas bude presviedcat o jeho nazoroch na interupciu, homosexualitu, domokraciu a zenach v armade, moze hned odist. Jednemu divcatu sa jeho razny postoj zjavne nepacil, ale bola asi taktiez donutena zobrat si tuto prednasku, a tak zostala sediet. Jej odpor bol vsak citatelny z jej znechutenej tvare. Bol dokonmca az tak zjavny, ze si profesor s uskrnom rozhodol zavtipkovat s jeho prvou obetou. ‘‘Nieco sa vam nepaci? Lebo ak ano, tak je mi to uplne jedno. Ak si clovek vsima, co si o nom druhy mysli, dava tomu cloveku prilis vela kreditu. Co ste vy vsetci, aby som sa ja trapil nad vasimi nazormi na mna?‘‘ Tato odpoved ma uplne sokovala, lebo som nikdy nevidela cloveka, ktory hovori zivotnu pravdu s takou nadnesenoustou. Bolo na tom nieco fascinujuce a zaroven odporne. ‘‘Nechcela by som byt teda jeho zenou‘‘, pomyslela som si.