Derealizácia.
autor:: zuzana
rubrika:: poezia
Aké sú slova seriózne. Keď sú napísané na papieri, keď sú napísané na obrazovke. V organizovaných odstavcoch, jedno za druhým. Šesť strán, napríklad. Aké sú dôležité. Viete, čo sa človeku môže zdať? Že niečo znamenajú.
Hovno.
Neznamenajú nič.
Ani tieto.
Všetok život vo mne sa, ako nočné motýle, ako tuláci v mrazivú noc, nahrnul niekam do kúta (možno do palca na nohe alebo do záhybu vajíčkovodu alebo do sekcie malej násobilky) a dištancuje sa. Možno som ho nejako urazila, ja neviem. Možno, že je len hanblivý, alebo lenivý. Dostal nás, čo? Sviňa, videli ste ho? Ako sa tváril, že niečo bude. Ako pekne začal. Ako odzátkoval fľašu, strhol obväz, vyhádzal obleky zo skrine, položil ťažké otázky. A práve keď sme sa pohodlne usadili. A ja som tu zostala. Povedala by som "Au", ale načo? Veď ani on za to nemôže.
Hovno.
Neznamenajú nič.
Ani tieto.
Všetok život vo mne sa, ako nočné motýle, ako tuláci v mrazivú noc, nahrnul niekam do kúta (možno do palca na nohe alebo do záhybu vajíčkovodu alebo do sekcie malej násobilky) a dištancuje sa. Možno som ho nejako urazila, ja neviem. Možno, že je len hanblivý, alebo lenivý. Dostal nás, čo? Sviňa, videli ste ho? Ako sa tváril, že niečo bude. Ako pekne začal. Ako odzátkoval fľašu, strhol obväz, vyhádzal obleky zo skrine, položil ťažké otázky. A práve keď sme sa pohodlne usadili. A ja som tu zostala. Povedala by som "Au", ale načo? Veď ani on za to nemôže.
napísanísané:: 16.12.2007
prečítalo:: 1139 ludí