-

autor:: neab

rubrika:: poezia

potešiť sa s chlapcom
ako strapcom hrozna
položiť listy na oči
do uší natlačiť šepkanie
navliekať na prsty ako na nitku
pohľady plné žiarivých dúhoviek
snáď poznáš moje meno
aj miesto kde sú z vlkov baránky
zaviedol nás tam stratený šarkan
dve dlhé šnúry a škaredé počasie
les to je rozovretá dračia papuľa
zamotaným do machu nám o tom vravelo papradie
prichádza s korunami zapletenými do oblohy
s koreňmi čo bažia po vlahe
dvakrát denne prichádza nakúkať do okien
pozbaviť farby ovocie
pozbaviť roviny druhého rozmeru
aká láska ku geometrii
položiť uťaté ruky na parapetnú dosku
medzi kvetináče a pocit hrdosti z kvetín v rozpuku
pamätám sa
ako sa určite aj ty pamätáš
na svetlo na toskánskych útesoch
ako sóma nám stekalo po bradách
pozri na koniec môjho jazyka
som to jediné čo mám
blízko kraja a začiatku
pokladám svoje vtipy tebe na hlavu
prekročiť vodu s jej zákonmi
do trávy zahodiť raňajky
s mäsom aj kosťami príbuzných
v náznakoch stavať z ľudí príbehy
kým na teba čakám
viem že je to pre teba ťažké
pretože je to ťažké pre mňa
predtým než do tvojich perín uložím svoje snívanie
porátaj svoje prsty na rukách
a naplň dýchanie prázdnymi slovami
spomeň si na všetky prázdne miesta na nebi
priprav sa na dlhé úsmevy do steny
poteš sa hroznom a jeho listami
zvoní mi v ušiach ako tichý dych čakania
tichá vďaka v tichých hodinách
iskrivé poludnie v meste s riekou uprostred
a dve polovice jedného úsudku
spočívam na tebe
ako dym z cigariet
a horká chuť slín na jazyku
s ľahkosťou krídel motýľa
hovorím slabými vetami
ako som toľkokrát hovoril
ako sa hovorí na dlhej ceste vlakom na jeseň
ako sa v takej chvíli sľubuje
dnes nevytesňujme a snažme sa sublimovať
aj keď to nie je vlastné nášmu pohlaviu
ty kde si a ja na tvojej stoličke

napísanísané:: 30.11.2007

prečítalo:: 1219 ludí