Druhá šanca

autor:: V. Kestler

rubrika:: poviedky

Ako malý chlapec dokázal tráviť celé hodiny tým, že zabíjal mravce. Za domom jeho rodičov sa nachádzalo viacero mravenísk a tak mal k dispozícii dostatok materiálu pre svoju obľúbenú činnosť.
V dospelosti jeho firma, ktorá sa špecializovala na výber vhodných ľudí do rôznych pozícií prosperovala, po krátkom čase bol viac ako finančne zabezpečený a preto si mohol dovoliť rozmýšľať nad svojím ďalším smerovaním. Vyskúšal rôzne činnosti, pokým si neuvedomil, že najviac ho napĺňajú dovolenky do exotických krajín, kde vždy zabudol na problémy a bol schopný odosobniť sa od svojho bežného života.
Dovolenku do Indie neplánoval, ale odchádzal tam služobne aj jeden jeho priateľ a tak to prijal ako celkom slušnú alternatívu. Na svojich cestách sa ubytovával v kvalitných hoteloch a obľuboval pohľad na kontrast, v ktorom sa zakaždým s okolitým prostredím ocitol. Už prvú noc z okna uvidel toho starca – sedel opretý o strom v prostriedku ulice a pozoroval ľudí, ktorí prechádzali okolo. Hluk veľkomesta mu nedovoľoval zaspať a tak svoje úsilie nadránom vzdal a vyšiel z hotela. Vo vzduchu sa vznášala silná korenistá vôňa a všetko od zvukov okolitého mesta až po jeho vlastné myšlienky bolo omnoho intenzívnejšie a skoro až snové. Prechádzal sa celé hodiny a jeho vedomie mu nedovoľovalo prestať.
Pozoroval taxikárov spiacich na svojich autách a aj ľudí chodiacich po uliciach. Chcel poňať do svojho vnútra každý jeden vnem, ktorý na svojej ceste pocítil. Premýšľal nad každým detailom, ktorý zachytil, ale iným spôsobom ako v doterajšom živote. Už mu nestačilo vedieť okolitý svet popísať, chcel ho pochopiť. Nadránom prišiel až k prístavu, ktorému dominovala stavba európskeho štýlu. Pôsobila ako päsť na oko v biednom prostredí, kde stála. Oblúk venovaný anglickému panovníkovi, prejav dominantnosti - nasilu vtlačený ako vírus do organizmu za účelom „nakazenia“.
Kúpil si lístok a nasadol na výletnú loď smerujúcu na Ostrov Opíc neďaleko Bombaja. Boli na ňom chrámy vytesané do skál pred tisíc rokmi a venované božstvám hinduizmu. Obzeral si majestátne sochy bohov a hľadal dôvody. Angličania nepostavili svoj oblúk len ta – venovali ho svojmu kráľovi. Prečo by vynakladali ľudia v dávnej minulosti tak obrovské úsilie na vybudovanie rozsiahleho komplexu chrámov a s najväčšou precíznosťou tesali svojich bohov do tvrdého kameňa, keby nato všetko nemali dôvod?
Na hotel sa vrátil až na obed. Prišla noc a „duševná prechádzka“ (ako ju nazval) sa opakovala. Skončil týždeň a on si uvedomil, že napriek skutočnosti že nespal ani minútu sa cíti najviac oddýchnutý za posledné roky a nielen po fyzickej, ale aj psychickej stránke. Nastal čas odchodu a pri platení na recepcii sa opýtal na starca, ktorého vytrvalo pozoroval počas celého svojho pobytu – zaujímalo ho ako dlho tam už je bez pohnutia a kto mu nosí jedlo a vodu. Recepčný sa len rozpačito usmial a povedal, že už ani sám nevie kedy sa tam ocitol.
Východné náboženstvá a hlavne filozofia ho počas jeho cesty celkom pohltili.
Po návrate preto začal študovať jednu knihu s touto tematikou za druhou a postupne sám cítil, že určité zásady a myšlienky o ktorých doteraz iba uvažoval v rovine poznávania, začína nielen rešpektovať, ale aj dodržiavať a prináša mu to radosť.
Prešlo niekoľko rokov a okrem zmeneného jedálneho lístka a postojov k životu, pribudli k jeho každodenným rituálom aj meditácie. K meditáciám sa nestaval ako k možnosti dosiahnutia jedinečného stavu, ale považoval ich za určitú formu relaxácie.
Telo mal aj teraz uvoľnené, ale myseľ prešla po prvý raz do mystického stavu a on sa do neho hlboko ponoril. Prechádzal v krátkych, prelínajúcich sa momentoch celým svojím životom. Nevidel detailné portréty ani udalosti, ale zmiešané a chaoticky usporiadané farby a tie predstavovali emócie, ktoré pociťoval pri daných situáciách vo svojom živote. Rozoznal medzi nimi kúpu nového domu, každoročné oslavy narodenín, predaj prvého domu, smrť rodičov, promóciu až kým sa nedostal do svojej mladosti – do obdobia keď mal 4 roky a za rodičovským domom zabíjal mravce. Jeho vedomie zachvátil rozpoltený pocit, pretože znova cítil obrovskú radosť, ktorú mu táto jeho hra v detstve prinášala, ale zároveň bola v rozpore s filozofiou východu ktorú si veľmi vážil a žil podľa nej.
Po meditácii bol vo veľmi zlom psychickom stave, keď si znovu a znovu vybavoval scény z detstva a dával ich do komparácie s vierou v reinkarnáciu. Uvažoval, koľko osôb sa mu podarilo zavraždiť. Boli to tisíce a tisíce duší a možnosť, že sa tam našlo aj pár velikánov svetovej histórie pôsobila zdrvujúco. Upadol do ťažkej depresie, ktorá sa každým dňom stupňovala až začal mať problémy so spaním. Snažil sa nájsť spôsob, ktorým by tento svoj skutok odčinil, ale žiadne z riešení, ktoré vymyslel mu nepripadalo byť dostatočné.
A preto, keď si už nemohol pomôcť, obrátil sa na svoje učenie a pokúšal sa zistiť ako sa má potrestať. Po dlhšom zamyslení si uvedomil, že nemusí urobiť nič fatálne, pretože jeho karma sa postará o to, aby v ďalšom živote naozaj trpel.
Od toho okamihu žil pokojným životom vyrovnaného človeka. Zúčastňoval sa seminárov a prednášok a snažil sa rozšíriť svoje učenie aj medzi ostatných ľudí. Okolím bol považovaný za človeka s veľkým srdcom a jeho život bol mnohým dávaný za príklad. Vďaka úplnej abstinencii, čo sa alkoholu a cigariet týka a tiež zdravej životospráve sa dožil vysokého veku a na jeho pohrebe sa s ním prišlo rozlúčiť veľké množstvo ľudí.
V čase keď ho pochovávali sa na druhej strane planéty hral malý chlapček s mravcom a po chvíli ho rozpučil ľavou rukou.

napísanísané:: 19.11.2007

prečítalo:: 680 ludí

Sponzorovaný hosting od WebSupport.sk
Vlastný virtuálny server od 5,65 € od WebSupport.sk