.ľudia
autor:: nevara
rubrika:: rozpravky
Spadla som a potom som sa postavila.
S odretými kolenami a krvavou sukňou,
ešte dlho som sa zotavovala.
A teraz, kráčam s nalepenou špinou.
Ľudia mi nerozumejú,
ľudí neznášam.
Vlastne, ja ich milujem.
Len sa zakrývam za svoje klamné výroky:
,,nenávidím ich. nenávidím ju, nenávidím jeho."
Gaštany a listy na ceste,
kopem nohami a listy lietajú.
Ja naivná si myslím, že ste
stále skúpi a oni neuvažujú.
Obyčajné oničom rýmy,
len stvoriť niečo, čo nemá zmysel.
Aspoň ma nedobijú skíni,
ani neohryze nejaký chlpatý syseľ.
.
S odretými kolenami a krvavou sukňou,
ešte dlho som sa zotavovala.
A teraz, kráčam s nalepenou špinou.
Ľudia mi nerozumejú,
ľudí neznášam.
Vlastne, ja ich milujem.
Len sa zakrývam za svoje klamné výroky:
,,nenávidím ich. nenávidím ju, nenávidím jeho."
Gaštany a listy na ceste,
kopem nohami a listy lietajú.
Ja naivná si myslím, že ste
stále skúpi a oni neuvažujú.
Obyčajné oničom rýmy,
len stvoriť niečo, čo nemá zmysel.
Aspoň ma nedobijú skíni,
ani neohryze nejaký chlpatý syseľ.
.
napísanísané:: 18.11.2007
prečítalo:: 1186 ludí