v jedno indické ráno štípal som si ušné laloky

autor:: raphael

rubrika:: poezia



o
elektrizujúce telo akoby tisíce nôh mravcov
zoškrabávam si zo mňa
zbadala som ten protivný sen. zvieram skostnatené končatiny ruky nohy ruka ruka
okolo neho aby neušiel mením sa na ježibabu až
odtrhávam malíček
kedy sa naučím zbaviť svojho vnútra?
prestaň prestaň spievať nešepkaj aj tak nikdy nebudem priesvitná
nie ľahká
nie slobodná
vždy poklesnem
vnútro preváži

_______________________________________


a zase počula som cez svrčkov
piskot elektrických rebríkov
cez unavené trmácanie električiek
cez vábivý výskot dievčat
cez sŕkanie klipkanie lámp
vädli kvety za noc a jú ako nahlas zývajú
i cez ne
plieskajuci trepot vlajok
začula som útek vlaku

_________________________________________


smejem sa romantikom
že stále sŕkajú pomarančové lásky
rečnia o dušiach
padavej krásnej hĺbke očí
moja naivita moja

_________________________________________

pokrčená
vmestila
sa
medzi
steny
miestnosti

napísanísané:: 21.10.2007

prečítalo:: 1097 ludí

Sponzorovaný hosting od WebSupport.sk
Vlastný virtuálny server od 5,65 € od WebSupport.sk