Pohľadnica od valu
autor:: janyr
rubrika:: poezia
Sledujem
ako tvoje červené vlasy
zapadajú so slnkom
pod krvavou horou
... ich hlas sa ozýval
pár kilometrov,
a lístie ti ustelie,
ako teplý spací vak.
Tie tmavé riasy
a sýty rúž, čoby vlčí mak
vyrástol v tvojej tvári
šepkajú mu
dobrú noc.
Prikryjem ťa pred vánkom,
ktorý sa vtiera medzi naše telá
aby roztancoval dve plamienky
medzi nebom a zemou.
Túlime sa a hovoríme o živote.
Pšeničné klasy
zaspievajú piesne, nám neznáme
a sova drží bielu paličku,
kým jedle si veveričky
pohadzujú.
Aj Laborec zanôtil
a pripojí sa k orchestru
skôr než narazí na hrádzu
a presype sa pstruhom
ponad hrebienky.
Premýšľam,
či dnes je lampiónový sprievod
a či je priskoro, keď sedíme
a ponárame sa do romantiky
pri ústí dvoch riek,
je chladno ...
„... tadeto plávali ryby, keď sa rieka vyliala
a potom to vyzeralo ako v tej rozprávke,
keď Rómovia ich zberali zo stromov.“
– povedal som
a ty si sa smiala a neverila si,
že v našom bunkri, čo sme ako deti urobili
by sa zatopili,
dve zaľúbené dušičky.
Chmáry si namastili dlane,
ale sídliská sa celkom usmievali
kým vytvorili súhvezdia
a vlak sa plazil sťa letiaca kométa,
lúčne kvety zvesili svoje hlávky,
mlčky očakávali rosu
a cvrčky doladili strunové nástroje.
Z toľkých hudobných žánroch,
stále majú úspech,
stále hrajú,
tú svoju o láske.
Tma roztiahla krídla nad mestom
a prikryla ho
„a hasmašuka čajori
a pila deco z mojori ...“
ozývalo sa pod železným mostom
a ty si mi šepkala
„Maj, maj, v duši ma maj
znovu láskou ma poláskaj...“
napísanísané:: 21.8.2007
prečítalo:: 991 ludí