-

autor:: neab

rubrika:: poezia

mal by som si obuť záhradné topánky
alebo snáď moje kožené sandále
a prebehnúť verandou na trávu
objať ťa okolo pliec a ukázať ti
že naša romantika je trochu zvrátený kus mäsa
a podobá sa dvom hadom s troma očami
uvidíš raz sa na dlho odmlčím
ponorím ruky do pôdy
áno
moje srdce je pevné ako základy zeme
vidúce a nevidené
prehovárajúce a nevypočuté
tvoj odraz pláva na hladine pohára
s mätovým čajom a kusy ľadu v ňom sú ako oči budúcnosti
mal by som hádam odhodiť zábrany
a pováľať kmene všetkých stromov v matkinej záhrade
pozrieť ti hlboko do duše a zašepkať
že ťa budem milovať oddane verne
a aj potom čo ma ty budeš milovať o trochu menej či vôbec
mám sa spraviť domovom alebo hviezdnatým nebom v auguste
zahoďme reťaze ako zábrany
naším útočiskom sú odo dnes rastliny
tamto v diaľke na obzore sú moji priatelia
boli urobení ako ja
ale teraz sú iní a vzdialení
tomu sa hovorí obeta
dve kôpky popola vo vetre
to je môj osud a moje trvanie
v bezvetrí nemožno púšťať šarkany
ak by si videl mojimi očami aj ty by si súhlasil
len povedz že klameš keď zaklameš
medzi tými lžami bude možno kus pravdy
veľký a hladný ako hruda zlepenej zeme
hovorím nie
hovorím nie
moje nohy sú silné a moja obuv je pripravená na dlhé trvanie
mal by som sa pripraviť na dážď a víchricu
aké roztomilé dieťa povedala pani S.
ale jej manžel mal v obľube môjho brata
je to zaujímavá história ale inak len kus minulých spomienok
nič napĺňajúce nič trvalé
povedal som nie
aj keď to nebolo ľahké urobiť
koho ruka to bude čo rozdelí náš matrac na dva susediace štáty
mal by som ju snáď zvečniť na portréte v sépii
jej päť hláv
vyznám sa v počtoch a úvahách
stanem sa faunovým popoludním
a dupotom jej kozích nôh
zahnuté faly satyrov o tej túžbe hovoria jasnejšie ako jasne
myslím že môžeš súhlasiť s mojou predstovou o víne
o vidine nových tónov a nových kompozičných postupov
môže to byť skutočne zábava tie kolotoče
povedala pani S.
a moja matka odmietla jej návrh ich zaplatiť
všetci milovali jej stehná a proporcie
pamätám si aspoň desiatich
moje túžby však prešli väčším množstvom prvých vstávaní
obzri sa okolo seba
svet stíchol a žiada romanca nie je žiadúca
mal by som si obliecť ten zelený sveter alebo fialové tričko s tým malým odznakom
môžem sa vkusne navrstviť
ako sa vrství povlak na jazyku v ústach povetria
kto by sa o to staral
o prázdnu chladničku a špinavú vodu v kúpeľ
ak by ti z toho skutočne niečo chýbalo
môžeš ma pokojne poťahať za palec ako to robíš každú noc
ale nei tým istým spôsobom
to nie
takto to nepôjde
ak sú dni zrátané nemožno od nich odčítať
myslím že nebude treba viac cukru nech chuť našej veci vypláva na povrch
s vekom mojej matky toho so mnou veľa nenarobíš
potrebujem trochu vetra a mnoho priestoru
tak som to vymyslel
tak mi to bolo súdené

napísanísané:: 28.6.2007

prečítalo:: 1188 ludí