Jeden život za druhý

autor:: janyr

rubrika:: poviedky



- Aké majú číslo domu? – opýtala sa operátorka na linke.
- Tridsať tri. – ozvalo sa zo slúchadla.

V tom momente deväť ročné dievčatko stálo pred tabuľou a recitovalo básničku. Ani ju nenapadlo, že dnes ju už matka nenapojí na prístroj po škole.

Možno sa vám táto veta nebude pozdávať, ale v tomto príbehu, to dievčatko malo šťastie, že iný mladý človek zahynul. V jednej rodine zavládol smútok, žiaľ a starosti s tým spojené, kým v druhej, matke poskočilo srdce od radosti, keď položila telefónne slúchadlo, v ktorom jej oznámili, že sa našiel vhodný darca orgánov a posielajú k ním posádku RZP, aby ich čo najskôr doviezla do fakultnej nemocnice.

Pred rokom.

Matka sa sťažuje obvodnému lekárovi, že dcérka slabšie papká a vôbec nepriberá. Pediater ju vyšetrí a napíše liek na podporu chuti do jedla. Nič zvláštne na nej nevidí. Prejde pár mesiacov a dieťa aj tak nepriberá. Matka sa začína znepokojovať a nalieha pri ďalšej kontrole na lekára, aby niečo urobil, pretože si myslí, že to nie je normálne. Lekár jej dá najavo, že on je ten, kto rozhoduje o tom, čo je alebo nie je normálne. Podráždená matka sa rozhodne, že táto návšteva v jeho ambulancii bola posledná a požiada o vyradenie z evidencie.
Nasledujúci deň hľadá vhodného pediatra, aby poriadne vyšetril jej dcérku. Jedna lekárka si vypočula jej príbeh a nahliadla do zdravotnej dokumentácie deväťročného dievčatka. Prezrela si všetky jej doterajšie bežné ochorenia. Rozhodla sa pre kompletné krvné vyšetrenie krvi a moču. Dieťa stále slablo a nechutenstvo sa prejavovalo čoraz častejšie.
Po troch dňoch príde matka sa informovať na výsledky svojej dcéry. Tu jej lekárka oznámi, že výsledky nie sú dobré, že sú zvýšené krvné testy a budú musieť absolvovať komplexné odborné vyšetrenie vo fakultnej nemocnici.
Po týždňovej hospitalizácií sa dozvie katastrofálnu správu. Obličky jej dcéry pracujú približne na desať percent. Okamžite ju zaradili do transplantačného programu. Nasadili väčší počet liekov a hormóny. Matka sa počas ďalších dní sa musí naučiť podávať lieky injekčnou formou a obsluhu prístroja na dialýzu, ktorý im zapožičajú domov. Nikto netušil, že životný štýl malého dievčatka sa zmení. Do obedu bude na vyučovaní v škole a po obede, keď príde domov sa jej bude musieť prečistiť krv. Matku čaká ďalší rok vysvetľovania, prečo nesmie to, či ono.

O pol roka neskôr.

Toto obdobie je poznamenané zmenou života celej rodiny. Musia si nejako poradiť, kým sa nenájde vhodný darca, pretože ani rodinný príslušníci jej nemôžu pomôcť. Nikto totiž nie je vhodný darca.

Čo musí človek spraviť, aby ho iní začali počúvať?

Mladý chlapec po ukončení štúdia dostane od solventných rodičov za maturitné vysvedčenie vytúženú motorku. Presne podľa predstáv. V tej chvíli si nikto nepomyslí na najhoršie. Stará mama však vysloví názor, že to nebol dobrý nápad. Aj keď je bez záväzkov, celý život má pred sebou.

O ďalší polrok neskôr.

Mladý chlapec sa stal členom malej skupinky motorkárov. Častá rýchla jazda navodí vyššiu sebadôveru. V eufórií zabúda na možnosť nebezpečenstva až kým mu do cesty nevbehne srna.

Je približne dvadsať hodín večer. Ten pád sa mu stáva osudným. Ihneď upadne do bezvedomia. Privolaná posádka RLP, bojuje o jeho život až do odovzdania na urgentnom príjme. Tam pokračujú v záchrane jeho života zamestnanci traumatológie. Samotné telo sa nevzdáva. Avšak jeho poranenia sú veľmi vážne. Jeho stav odborní lekári vyhlásili za kritický. Ďalších dvadsaťštyri hodín ukáže, či prežije.

Je jedenásť hodín dopoludnia. Bezvládne telo mladíka zdravotníci resuscitujú už štyridsaťpäť minút, bez úspechu. Nastal čas, kedy sa treba rozhodnúť a síce, či pokračovať ďalej alebo vyhlásil pacienta za mŕtveho. Nastáva zlomový okamžik. Po ďalšej kontrole vitálnych funkcií, lekár sa pozrie na hodiny na stene v izbe intenzívnej starostlivosti a oznámi čas úmrtia. Pravdepodobne zdravé orgány, zaradia do transplantačného programu.

Asi o hodinu neskôr.

- Išli ste s majákmi a fúkačkou? – opýtala sa posádky RZP sestrička na detskom dialyzačnom oddelení.
- Áno. – odpovedali.
- To je dobré. Tí minule išli pomaly a došli neskoro.
- Takže ona už mala darcu?
- Áno, ale tento krát je to iné. – povedala s úsmevom. Dnes to už vyjde.


Bol to osud, náhoda, či nerozvážnosť?

Jeden príbeh vyhasol. Druhý dostal šancu prežiť.




Pozn.: príbeh je podľa skutočnej udalosti, avšak niektoré časové obdobia, udalosti a osoby sú vymyslené.

napísanísané:: 15.6.2007

prečítalo:: 1146 ludí