chladne mi obed

autor:: Matúš Ulický

rubrika:: haluze/blbosti

Prebudený podvedomím v hlbokom spánku hádkou. Som to ja čo stojí takto o druhej ráno pred zrkadlom s prepoteným tričkom? Som to ja pod svetlom vlastného hriechu? Som to ja a vnútri vidím seba tvár a telo bez výrazu ostré kontúry svedomia. Bojím sa sám seba fackuje ma pravda a to odporné v zrkadle sa smeje ironickým smiechom. Druhý koniec spojenia druhý koniec ja tam v rozprávke v tej sladkej nevinnej. Zvieram v rukách tisíc krát preložený cukor do čaju skoro práškový. Dostávam sa na miesta v čase. Zhadzujem kožu a na chodník sa vyvalia tie orgány tak tesne naskladané na seba. Potom ma zašijú a srdce je v bruchu žalúdok v hrudnom koši a tých pár pozostalých čaká na ten výsledný produkt pred pitevňou. Budem konečne mŕtvy. Budem už konečne ticho. Odprevadia ma zo sveta slovami...Už konečne vypadni Matúš!

napísanísané:: 1.5.2007

prečítalo:: 814 ludí

Sponzorovaný hosting od WebSupport.sk
Vlastný virtuálny server od 5,65 € od WebSupport.sk