k6.sk - literárny server

Sedím
a prisadli si lastovičky
na elektrické vedenie,
čo zohrievajú srdcia štebotom
pri františkánskom kostole
počas dlhej kázne
rodáka v Ríme.

Postavil,
nie, nepostavil som sa,
doslova som tam stál,
očami ťa vyzliekal

... akoby prítomnosť
hrala šach s minulosťou
na čiernobielej dlažbe nádvoria
pri zámockej vinárni
ako vtedy, keď horelo a ľudia
rabovali cennosti,
čo dodnes nik nenašiel

i spoznali sme sa ...

pred toľkými slepcami,
uložím tvoj úsmev
do pamäte telefónu na lavičke,
kde sedávali jezuiti a modlili sa,
aby Rákociho družina
nedošla k hradbám kláštora,
pri svetelnej križovatke.

Rodí sa
ten najkrajší plán
detí, keď sa hrajú na rodičov
s bábikou v kočiari.

Pamätáš?

Vieš,
neskôr som mal pocit,
že na ničom nezáleží,

... i spomínam si na družinárku,
keď hovorila o chodbe k Laborcu
popod dnešné námestie,
čo komunisti pre istotu zasypali
ako čas muža z doby
bronzovej pri vykopávkach
nového sídliska pod Sokolejom
a dnes sa v piesku hrajú
malé deti ...

mlátil som do gitary
punk rockový rif,
skákal z hrádze do vody
pre krabičku BT – čiek,
kúpil do plastovej fľaše burčiak
a dodnes neviem,
koľko z neho vypil, keď mi
riaditeľ školy pošepol do ucha
ódu na rakovinu pľúc.

Nevyzeral som
ako žiak jeho školy
s modrým krížom na prsiach

... ani moja slovenčinárka
si nedala odpustiť
a poslala ma so štvorkou
na vysvedčení domov –
v predstave, že ja som v románe Peter
a ty Lucia slzy mi tiekli
aj v riaditeľovom aute
pod bytovkou ...

a tak zachraňujem
čas teplých nocí s tebou
medzi cvrčkami, ktorých som
podplatil, aby hrali do rána

a na koniec

asi skončíme v kostole,
kde som dekanovi prorokoval, že raz
bude biskup a ním je.

Kráčame so včerajškom
do zajtrajška
a ty usmievaš ako tá
sedmokráska na dvore
v spoločnom tanci.