Ja a Eline

autor:: zizzy

rubrika:: poviedky

-Ty nechápeš, že tvoj príbeh sa už skončil?!... Na rade sú aj ďalší. Pochop, že tu nie si sama. Fakt som už nevedela, ako jej to inak vysvetliť.

Jej nadlhší vzťah vydržal asi dva týždne. Potom nasledoval rozchod. Či ho ľúbila, či nie, či jej stál zato, alebo ho brala len ako jednorazovú záležitosť s „kúsok dlhším“ predĺžením, vždy to skončilo rozchodom. Verte mi, že by ste pozerali, čo to dievča vymýšľalo! Stále nové výhovorky a dôvody, ako vzťah ukončiť. Nedostatok priestoru. Lásky voči dotyčnému. Súkromné problémy. Že nie je na vzťahy. Má strach. Chce pauzu. Je v tom niekto iný. Zmätok v hlave. Sloboda. Rodičia(???). Atď.
Niekedy som mala dosť. Ak vám niečo také povie raz, tak je to oukej. Ale keď to počúvate stále, príde vám to smiešne, ako používa tie seriálové repliky a ešte sa pri tom aj tak tvári.

-Ale ja ho nedostanem, povedala smutne akoby jej padala všetká konštrukcia.
-Kiež by som ti mohla povedať opak.
-Sme dva rozličné svety. On chce žiť v spoločnosti, ja chcem mať spoločnosť v ňom. Jednoducho, nie je tu žiadna šanca mať niečo dlhšie ako jednu noc. Ale jeho by som chcela navždy!
Ďalší chudák. Jediná výhoda bola, že tí jej „praví“ o jej „láske“ k nim nevedeli.


Párty u Tvorby. Tvorba bola moja obľúbená spolužiačka, pretože keď som niečo potrebovala, bola vždy poruke. Keďže bola poruke stále aj ostatným, mali ju radi všetci. A všetci mali radi aj Tvorbine párty.
Boli sme s Eline pozvané. Tá sa chystala na „osudnú“ noc už mesiac vopred. Najskôr sme zháňali sexi šatičky pre jej neforemné nohy, potom zlatý top (lebo je in) a ešte bižutériu, parfémiky a rôzne šminky. Bolo mi z nej zle. Snáď päťstokrát som jej vysvetľovala, že keď sa dostane do nálady (ožerie, áno ožiera sa ) mejkap z nej pôjde dole sám, aj keby ho tam neviem ako zadržiavala. Vtedy som mala pocit, že som jediná, kto sa na tú párty neteší.
Takto: Eline je fajn baba, až nato, že je naivná a blbá! Hlavne, čo sa týka chlapcov. Tým by dala všetko. Doslova. Nám, dievčatám dáva len rady, ako si ich správne udržať. Nechcem sa chváliť, ale ja som mala podstatne menej chlapcov, no na dlhšie. A chlap nie je prvý dojem, ale skôr ten druhý.
Ani vám nebudem opisovať všetky tie jazyky, čo mala v ústach, pretože som ich neopisovala ani jej. Veď načo aj, keď o polovici z nich ani nevedela. Ani o rukách, ktoré jej lietali po celom tele a ja som ich musela odháňať. Teraz je to už jedno.

Piatok / Sobota večer. Najlacnejšia vodka. Miesto, kde nie sú dospelí a veľa ľudí v našom veku. Zakázané ovocie a neskôr už len stereotyp. Pravdupovediac, nebavilo ma to, ibaže Eline si to priznať nechcela. „Keď chcete byť známy, treba byť populárny“. Myslím, že viac vám netreba, plne stačí tento výrok v podaní Eline.

Prišla sobota a Tvorba mi už vyvolávala. Neviem, ale pre každého som len bútľavou vŕbou! Nevedela, čo kúpiť. Vravím, nech zavolá Eline. Boli by perfektná dvojka. Asi o piatej mi zavolal Max, kedy má prísť. Bol o štyri roky starší a boli sme spolu asi tretí mesiac. Nakázala som mu prísť o siedmej, bolo treba vyzdvihnúť aj mesiac vopred vzrušenú Eline. Prišiel, zazvonil, dal mi pusu. Ja som si sadla do auta, on naštartoval a o desať minút sme zvonili u Eline. Vyšla. Vyzerala ako viackrát použitá kurvička v zlatom topíku a s kabelkou od blšákového Diora. Aj keď už bola tma, potrebovali sme si s Maxom nasadiť slnečné okuliare, pretože nás chytal vnútorný smiech. Max ešte kdesi našiel polodopitú fľašu vodky, pre dojem. Museli sme hrať opitých, pretože Eline by si takýto výsmech od svojich kamarátov nezaslúžila. Čierne elasťáčky, niečo ako lodičky na nohách, čierny náhrdelník(nejaké pospájané céčka po bratovi), obrovské náušnice, dve a pol kila laku vo vlasoch, pol litra mejkapu a o tom parféme, či čo to bolo, ani nehovorím.
Celú cestu sme mali otvorené okná, pretože dnu bola obrovská koncentrácia dymu z cigariet a Elinej voňavky. Zmrzla som.

Tvorba nás čakala už pri schránke. Zľakla som sa jej, pretože tvorila niečo ako solárny panel so strojčekom v ústach. Celá v striebornom a nechty mala červené. Mám pocit, že niektorí ľudia sa vyžívajú v tom, keď ostatným spôsobujú strach! Tvorba a Eline v tom boli expertky, hoci len podvedome. Asi o minútu som sa presvedčila, že nielen ony rady strašia ľudí. Vošli sme dnu. Teplo, smrad, vygélované hlavy, rad stojacich dievčat pri záchode. V kútoch sa ožraté dievčatá vešali po chlapcoch, ktorí vyzerali, že vôbec nie sú proti, dokonca z toho ťažili cestovaním rúk po ich telách. Eline som odvtedy nevidela, pretože išla hľadať Derica, svoju lásku. Tak som našla fľašu tequily a zaliezla do nejakej izby. Potom som si pamätala, že prišiel Max a strčil mi jazyk do úst. Ďalej bolo len okno.....A doteraz som rada, že som ho neotvorila. Stačila krv na plachte.

Eline mi v škole rozprávala, čo sa jej stalo. Ako našla Derica v spoločnosti Tvorby. Snažila sa presvedčiť seba samú, že Tvorba je škaredá a že keby prišla skôr, mala by ho ona. Ja som jej chcela pomôcť tým, že jej poviem o Maxovi. No nemala som to robiť. Urazila sa. Na mňa. Vraj to nemôžem Maxovi vyčítať, keď som sa dobrovoľne opila a čakala ho v izbe. Taktiež začala žiarliť, že ona je ešte panna a že ňou ostane do konca života. A tak nastalo obdobie, kedy sme sa s Eline už nepoznali.

Potom nastalo obdobie žúrov. Tvorbini rodičia chodili na chatu a tak sme sa Eline aspoň zdravili, keďže sme sa vídali každý víkend v stálom zložení. Tvorba sa už stihla rozísť s Dericom a mne sa Max neozval od osudnej noci. Bolo mi to jedno, mala som to za sebou.
Všimla som si, že nohy Eline konečne dostali akú takú formu, takže tá tigrovaná suknička resp. pásik látky jej celkom pristali. Aj Tvorba mala akýsi foremnejší chrup a tentokrát bola v ružovom. Aj tá tequila bola iná, až kým sa neukázalo, že som pila vodku. Keď som bola dostatočne ožratá, prišla ku mne Eline a plačúc sa mi priznala, že bola s Maxom. Tak som sa jej opýtala, že čo znamená to „ako“. Vyspala sa s ním. Ospravedlnenia, citové vydieranie-vraj sme najlepšie kamarátky, objímanie. Neodpustili by ste jej? Už len preto, aby vám dala pokoj. Tak som sa rozplakala aj ja, alkohol uvoľňuje emócie.
Eline: - A vieš, že som rada, že sme kamarátky?
Ja: - Ja tiež Eline.
Eline: - Naše priateľstvo prekoná všetky prekážky.
Ja: - To máš z O.C?
Eline: -Preboha nie, to som cítila.
Ja: -Dobre.
Ľahla som si na posteľ. Eline si ľahla ku mne. Chytila ma za ruku. Pozrela som na ňu. Ona na mňa. Potom ma pobozkala. Tak mi strčila jazyk do úst. Bola som paralyzovaná alebo čo, lebo som nič nerobila. Nakoniec som ju odstrčila:- Čo to preboha robíš? Si normálna?
- Len ťa mám rada.
- Eline, nehraj sa na Marissu! Ani na inú americkú štetku!
- A prečo by sme nemohli spolu chodiť?
- Lebo to nejde! Takto nebudeš populárna, ale nenormálna! Máme štrnásť! Aj Maxa to prestalo baviť, chodiť po nás do školy!
Vstala som, vzala tašku a odišla som. O týždeň chodila s Tvorbou.



P.S:len reagujem na priority dnesnej mladeze

napísanísané:: 26.3.2007

prečítalo:: 865 ludí