XV sonet pre Mojecko od Francesca Petrarku

autor:: insania

rubrika:: poezia

Sú živočíchy, ktorým slnko márne dymí
do očí, nevynúti ani žmúrenie,
iné však oslepujú jeho plamene,
a preto chodia von len počas tmy a zimy.

Tie tretie, šialené, sa čičikajú s tými
nádejami, že uzrú svetlo; ale nie,
nevydržia a v ohni umrú spálené.
Ja úbožiak mám miesto medzi poslednými.

Niet totiž vo mne sily vystríhať sa svetla
tejtohľa ženy, ktorá beztak bráni mi
hľadať si pred ňou úkryt v hustej nočnej tme.

Očami plnučkými sĺz a slabými
chcem vidieť ju a túžim, aby ma všade stretla
hoci viem príliš dobre, že ma spaľuje.

napísanísané:: 25.2.2007

prečítalo:: 953 ludí

Sponzorovaný hosting od WebSupport.sk
Vlastný virtuálny server od 5,65 € od WebSupport.sk