k6.sk - literárny server

už mám dosť
tých šedých dní
vstupujem do seba
cez železobetón
bariéru strachu

chytila si ma za ruku

ja som sa krútil
v žiťe a nevnímal
bytie to krásne
široké a veľké
modré nebo
slnko a zem

stál som na kraji
ako snáď stál
raz každý

niekedy na kraji
balkóna
inokedy na pokraji
seba

na hraniciach
tých tvrdých
rozoberaní si
mozgu

vliala si mi dušu
na správne miesto
tam kde je
kde vždy bola

vstupujem
do opustenej
záhrady rozohriatej
slnkom

do vaňe s horúcou
vodou
napustenou
mnou tebou
aj mojou krvou...

(a to všetko preto)...