k6.sk - literárny server

Kráčalo dievča tmavým lesom
v zime, tme a samote.
Mala to byť jej posledná cesta,
mala nájsť raj v živote.

Kráčala, tma jej ukrývala
smutnú, utrápenú tvár,
v tej tme jej bola zima,
no kráčala nájsť svoj raj.

Blúdila v slepých uličkách
smútku, tmy a samoty,
len v duši jej svietila lampička,
to nádej. Len mi nezhasni.

Kráčala, krok za krokom,
tma jej slzy skrývala,
kráčala tmavou temnotou
na miesto, o ktorom snívala.

Kráčala, isto ale pomaly,
za cieľom, ktorý chcela dosiahnuť,
kráčala, slzy jej padali,
došla však do raja, a mohla usnúť.

Tak aj ty môžeš kráčať,
možno niekedy spadnúť,
no nech lampička stále svieti,
nenechaj si ju zhasnúť.
© Katarína Sroková