(Láska)

autor:: arthur_dent

rubrika:: poezia

Dlho nič. Aj vtáky asi zomreli.
Na očiach už vidno tmu.

Vravíš mi polohlasom
o niečom,
čo uniká pomedzi mňa.
O pár hodín vstanem a
už teraz viem, že
sa nič nezmení.
Zajtra
tu budem rovnako ležať ako teraz.

Zemetrasenie si nevšímam, padajúce kvety,
obrazy zo stien. Rozbité okuliare,
tabletky na spanie s fľaškou alkoholu splynuli
ako my predošlú noc.
Na dlážke po nich zostane svetlá šmuha.

Vstávaš skôr ako ja. A v kúpeľni vidím inú
ženu. Iná z nej vychádza a iná dáva zbohom.
Iná sa večer vráti. Inú milujem.

Je to ako, keď ťa niekto pozná
a slová stratia zmysel.
Keď je tma a vieš kde ten druhý je. V tichu
ho počuješ. Dýcha. Žije.

Bože,
ako dobre viem, že je tou pravou.

A potom dlho nič. Aj vtáky asi zomreli.
Všetko je jasné... a z kúpelne vychádza opäť iná
žena.

napísanísané:: 8.12.2006

prečítalo:: 1525 ludí