*********

autor:: neab

rubrika:: poezia

Až prejde sľúbených tisíc dní
A tisíc nocí v telách strávime
A nakoniec vyjde slnko
A môj smiech bude znieť z okna do rána
A moje telo bude stále chutiť ako divé jablká
A tvoje oči budú hrať farbami
A moje vlasy sa zalesknú slzami
Položím ťa do novej roviny
A preskúmam tvoje polohy
A rozpoznám závažnú vec
A stratím nad sebou kontrolu
Moje kosti sú flautou
Napni moju kožu a stane sa bubnami
Zahraj mi na rebrách
Pohraj sa s prstami
No a ak nakoniec zosmutniem
Chláchol ma svojimi klamstvami
Nečakám žiadne zázraky
Tvoje masky sú tvoja hlavná devíza
A ako veno nosíš na krku nádeje
Na prstoch občasnú nehu
A stuhy vo vlasoch
A výraz vtáčieho samčeka
V máji či apríli
Tamto sú ľudia
Šťavnaté voňavé samičky
Niektorí ťa chcú použiť
Niektorí chcú aby sme ich použili
Chceme byť použití
Niektorými
Až tisíc nocí prespíme
Minieme ďalších tisíc dní
Podobní stromom na jeseň
Zo seba hanbu strasieme
Čo ak si potom
Raz ráno si zabudnem umyť zuby
Čo ak si potom raz keď sa zobudíš
Zabudneš pripomenúť
Že som ako vzácna chvíľa
A nádherná kvetina
A ja si zabudnem všimnúť
Na čo sme zabudli
Mám hroznú víziu
Zabudnem zamknúť dvere do bytu
A k nám sa vlámu zlodeji
Čo ak nás o všetko oberú
Čo bude s nami
Keď zablúdime v zlozvykoch
A posteľ nám hranice oddelia
A postavia všednosť na stráži

napísanísané:: 2.12.2006

prečítalo:: 1175 ludí