k6.sk - literárny server

Stála za závesom a ako každý deň v tomto čase, vykúkala spoza neho k odpadovému košu. Stál tam a dlhou palicou sa hrabal v špine. Mladý, celkom dobre oblečený asi tridsaťročný tmavovlasý muž držal v druhej ruke igelitovú tašku, do ktorej si priebežne vkladal veci vytiahnuté z kontajnera. Pozerala na neho s obdivom. Páčili sa jej pevné bicepsy, ktoré sa črtali pod staršou košeľou, páčil sa jej jeho profil s úzkym nosom a plné pery. Akoby vedel, že tam stojí, akoby to vytušil, zaostril oproti ostrému slnku priamo do jej okna. Zdalo sa jej, že ju vidí v dlhých tehotenských šatách, s rukou položenou na vyduté bruško, z ktorého mal čoskoro vyjsť nový život. Keď odchádzal, potriasol igelitkou a zdvihol pravú ruku na pozdrav. Vedela, že on vie.

Preložil si igelitku do ľavej ruky a palicu do pravej. Pri chôdzi trošku kríval na ľavú nohu. V tejto spare sa mu kráčalo ťažko. Silný mladý chlap s chromou nohou. Takmer na každom kroku musel na chvíľku zastať a oddýchnuť si. Pomaly sa dovliekol k svojmu jednoizbovému bytu, otvoril, a priamo na chodbu vysypal z igelitky staré hračky. Po krátkom oddychu si pritiahol na chodbu stolček, sadol si a začal hračky opravovať. V pevných rukách mu takmer zázračne ožívali, dostávali podobu takmer nových vecí. Do ruky vzal malú loptu. Okrúhla. Kružnica, balón, kruh, guľa, pohrával sa so slovíčkami. Ona. Predstavil si ju, ako tam stojí, za tým závesom, takmer nevidená a predsa videná. Krásna. Tehotná. Nádherná. Zasníval sa. Vedel, že ona vie.

Kľačala na koberci a hlasno predýchavala. Kontrakcie boli stále silnejšie. Triasla sa na celom tele, a bála sa. Tak veľmi sa toho bála. Keď to prišlo, vytlačila malý plačúci uzlík a na okamih odpadla.

Prehrabával sa v kontajneri. Očami pobehoval po bytovke od prízemia až po siedme. Nebola tam. Cítil sklamanie. Takmer sa mu slzy natlačili do očí. Prehodil si igelitku do ľavej ruky a palicu do pravej. Pri chôdzi trošku kríval na ľavú nohu. V tejto spare sa mu kráčalo ťažko. Ešte ťažšie, ako inokedy. Pomaly sa dovliekol k svojmu jednoizbovému bytu, otvoril, hodil poloprázdnu igelitku do rohu chodby a zamieril k chladničke. Do poldecáka si nalial vodku, ktorú vzápätí vypil. Nevedel, čo sa s ním deje. Bezmyšlienkovite zapol televízor. Sedel tak snáď hodinu.

Zvučka televíznych novín. Zbadal ju. V putách, prúdy policajtov, fotografov a novinárov, a jeho kontajner. Ukážka na malé telíčko zabalené v bielej plachte. Mikrofóny a kamery. Odchádzajúci a prichádzajúci. Obviňujúce pohľady, vztýčené ukazováky. Všetko mu splynulo v jedno.