k6.sk - literárny server

*spomienka na bozky*

po rieke sám,
tak strašne sám
plávam so svojím
utopeným tieňom.

umierajúca,
bolesťou zvíjajúca sa
voda objíma moje
nahé,
neatraktívne telo.

v mysli sa prechádza:
- plameň horúci ako pohladenie po tvári,
- tá najjemnejšia dlaň v mojich vlasoch,
- pery na mojich očiach,
- prsia na mojej hrudi...

bojujem o kyslík,
ktorým som vždy
pohŕdal (tak ako sebou)
a CHCEM (pre)ŽIŤ.

tak strašne túžim
hrať opäť na klavír,
vrátiť sa k rozostavanej detskej hre,
pobozkať matku,
vrátiť čas
(zavraždiť ho, poraziť ho),

...aby som opäť uveril.