k6.sk - literárny server

Cesta do pekla

Na hlave mám cudziu svätožiaru,
tlačí ma,
akoby mi z čela pučali rohy

Topánky klopkajú čertovými kopýtkami
po dlažbe z dobrých úmyslov,

Tak to už býva,
keď sa snažíš žiť
cudzie sny

Na hlave ma tlačí cudzia svätožiara,
tá moja už odpočíva v pokoji



***

Máš oči plné dymu,
cudzích miest
a cudzích žien.

Už zase sa sama
seba pýtam, prečo ťa
vlastne milujem.



O otázkach

Je vo mne ešte veľa prázdna,
veľa vecí bez mena,
krehkých, neviditeľných,
ešte nezrelých

Všetci sa ma stále pýtajú:
Čo sa to s tebou deje?

Vždy mám takú strašnú chuť
vykríknuť, že: HOVNO!
Ale nikdy nenájdem odvahu.

A tak márne hľadám slová,
zamieňam pojmy,
popisujem nepopísateľné.

Potom to u mňa vyzerá
ako v opustenom dome
po nájazde vandalov

Nečitateľné nápisy,
ktoré chceli byť vetami,
slová, slová, slová.

To podstatné kamsi ušlo
pred hlúpymi otázkami.

A tak sa ešte stále hľadám.

Nepýtajte sa prosím...



O poézii

Fascinujú ma básnici
na verejných čítaniach.
Rozprávajú, vysvetľujú.
akoby sa ospravedlňovali:

Prepáčte, že píšeme.
Vieme, že to nechápete.
Je to taká zvláštna porucha.
Na psychiatrii to zatiaľ neliečia,
ale čochvíľa isto budú...

Ak sa ja raz postavím pred ľudí
a vyzlečiem sa z kože,
ak raz nájdem tú odvahu,
dôverovať davu -

Chcem sa spoľahnúť
na ich duše, oči, uši...

Bude na nich čo si vyberú:
Kamene, či slzy.




O čísle 2

Vo svete komunikačného boomu,
pri všetkých tých jednotkách a nulách,
stalo sa číslo DVA
zúfalo nemoderné.

Vravíš, keď odchádzaš...