Pri rieke a tráve

autor:: Boanerg

rubrika:: poviedky

Po kratšej prechádzke si Erika kvokla pri rieke pomedzi povyššími bylinami.
"Ja už ďalej nešľapem dievča zlaté, nevidíš tam nejaký spadnutý konár na ktorý by sa dalo sadnúť?"
Sim sa trocha poobzerala po okolí. Potom prešla dobrých pár metrov a zbadala celkom vhodný zahnutý kmeň stromu, akurát na posedávanie a hompálanie nôh v chladnej vode tunajšej riečky, no liezli po ňom mravce.
"Počuj keby sme vykynožili z tohto kúska mravce, mohli by sme si máčať nohy v rieke." "Kašli na to, aj ta kmám zagebrené nohavice, si sadnem do trávy ,no, budem mať zelené gate. Sa mi budú hodiť, nie?"
"Si zvláštna, len preto, že ich už máš zašpinené, necháš ich perkvitať zelenou?"
"Bojím sa, že slovo zvláštna ma nevystihuje dostatočne."-vrhajúc dráždivý arogantný pohľad sa vrhla celou váhou do trávy, uvelebila sa medzi burinou a na tvár si vysolila obrovský úškľabok.
"Zelená trávička je fajnaa..."
"Jasnee.."
Ako si tak pohodlne sedela zadívala sa na trblietajúcu sa hladinu a okolité vrchy, no, skôr vŕšky. V pohľade úplna prázdnota. Nijak to na ňu nezapôsobilo. Videla už tolko západov, východov slnka, tolko zlatom odetých stromov... Takže nenastalo žiadne vyrážanie dychu z tolkej krásy. No Sim po dobojovaní s mravcami (no teda ona to skôr vzdala a nechala rifle a svoju váhu nech vykonajú svoje s mravcami) vrhala na do rieky veľmi rozvášnené pohľady. Trhla suchým zipsom na sandálach, urobila riadne krivý hod do porastu trávy a už aj strkala s výskotom spičky nôh do ľadovej vody. Ľadová zelená voda..
V tom vzruchu sa stala taká menšia nepríjemná vecička...
"Do pažeeee!!! Nieeee! Môj mobil!" Potrebovalo to okamžité nebezpečné kimácanie a ruka sa mohla načrieť pár centimetrov pod hladinu za ponarajúcim sa fínskym výrobkom a vyloviť sivastú vecičku, no a snáď sa tá vecička ešte bude môcť nazývať mobilom.
"Kebyže ťa poznám dlhšie, tak ti poviem, že si strašne ľavá chudera, ale takto ťa len ľutujem. Ako sa ti ho podarilo pustiť do vody? Bude v poriadku?"
"A to ja mám ako vedieť?" Z mobilu vyhrkala posledné zvyšky vody a dala sa do rozoberania a sušenia súčiastok. Najprv kryt.. baterka.. "Myslíš, že tých pár sekúnd mu veľmi uškodilo?" -na tvári mala veľmi roztomilý no načisto zúfalý pohľad, akoby jej umieral na kolenách túlavý pes z detstva. Keď ju Erika videla takú zúboženú kvôli obyčajnému mobilu neodpustila si hodiť jej nejakú odveci poznámku."No myslím, že tých pár sekúnd vo vode mu uškodilo len.. akoby satanovi uškodilo tých pár sekúnd v svätenej..."
"Bože, ten úškrn si nechaj pre seba!"
"Ja a Boh? Dievča prebuď sa! Je to len mobil a ja som len kamarátka, čo sa snaží pôsobiť triezvo, jasné?"
"Keď si taká triezva, pomôž mi ho sušiť! A je to veľmi fajn nokia, nenehám ju topiť sa."
"OK, veď stačí len povedať.."

"To sušenie ide dosť rýchlo, čo povíš Erly?"
"No hej, keby sa takto rýchlo dala sušiť aj tráva, tak by sa mi na svete ľúbilo.."
"No fajn, teraz len sranduješ, nie?"
"Ehm, jasné, ale že ťa práve osral vták s tým už nerobím žarty."- škeriac sa na všetky strany vytiahla vreckovku a trocha zmenšila objem vtáčieho trusu na šatke svojej spolužiačky.
"Vieš čo? Radšej si tú šatku z hlavy zlož, ja ti ju vyperiem v rieke, hej? A poskladaj už ten mobil dokopy, už je určite suchší ako vtipy tvojho brata!"
"Veď dobre..."
Keď videla, ako si Erika zľahka poradila s ručným praním, pripadala si ako na dedine, kde sú mladí takí.. životaschopnejší, zatiaľ čo ona nevie ani spustiť pračku. Hmm, trpký pocit...
"Keď ju doperieš, už pôjdeme, hej?"

napísanísané:: 22.7.2006

prečítalo:: 630 ludí

Sponzorovaný hosting od WebSupport.sk
Vlastný virtuálny server od 5,65 € od WebSupport.sk