cez objektív (O)

autor:: leguaan

rubrika:: poezia

Cez objektív
skrotené lúče vzácneho svetla
ožarujú tmavohnedý film.

V oceáne rozpúšťa sa slnko...
Krásnym momentom zamrazený dych
zaspáva v útrobách udýchaných pľúc.

°

Spíjať sa tichým popevkom samoty
bez vánku vo vlasoch,
bez tepla na duši
utopený vo fotkách
plných cudnej nahoty
vyschnutých stromov
na kopci -
svedkovi historických momentov
ľudskej hlúposti a krvavých bojov.

Padajúca hmla,
napĺňajúce sa ulice
a v mysli krásny kľud,
posledný obláčik dymu,
oslobodzujem sa z pút
a s jemným cvaknutím závierky
sa moment mení na večný obraz
dušu hladiaceho nečasu
na ktorý nejde zabudnúť.

napísanísané:: 14.7.2006

prečítalo:: 1233 ludí