k6.sk - literárny server

Už ani obraz na stenu
som nezabila klincom
domov chodím zmaľovaná
v duši malý klaun
Tápam sa v ručičkách času
prehliadam značky menom Stop!
ach, tie kľučky dverí...
môj najväčší nočný nepriateľ
Ešte zopár váz sa musí porozbíjať,
aby som tie dobre myslené rady pochopila
Treští svet, sklá rinčia
obrazy sa rútia,
prikláňajú k abstraktnému umeniu-
hlava v nohe a ústa v žlči
pointu však už nik nevytuší
opäť už raz sedím v tom železnom kresli
oči priklincované, bez mihnutia
čas stojí na konári
neodtrhnem sa od tej oranžovej guli
ona stúpa
deň zhasol
tento príbeh sa končí rovnako
to vtedy sa radšej škriabem
do útočiska medzi sny