Polnočný rozhovor

autor:: Vendetta

rubrika:: poezia

,,Dnešný večer ti veru pristane
krvná skupina, čo si si kúpila,
moja Marína“, šepká mi hlasno do vlasov
,,Rez tvojich očných zubov, mmm... a tieto ústočká
šťavnaté od horkých višní
z tvojej záhrady,
dychtím po tebe už keď ťa vidím
zavesenú v nočnej košeli.
A čo teraz, Marína,
keď hladkám očami tie tvoje?“
zamyslene krúti červeň mojich vlasov
cítiť pri tom, ako sa mu stavia
každý nerv do zástupu
,,Oh, Marína na dlani cítim
chĺpky tvojej labutej pokožky
ako jemne dýchajú s mojimi pohybmi...
toto mi nerob, prosím... zadusíš ma
tvojou vôňou skazenosti!
Nedýchaj na mňa,
lebo ten hodváb bude čoskoro na zemi!
Preboha, Marína, čo mám robiť?
V zajatí temnej princeznej...
už mi niet pomoci. Zhltni ma!
Ako to ty dobra vieš
len ma ušetri
ďalších pohľadov.
Osud apokalyptický mi ukazuje
čiara života.
Smelo ju lov!“
Dlho som sa naň dívala
nebudem klamať- ľúto mi ho bolo
zastrelím ho očami
a či polejem kyselinou?
Noc sa kráti, za chvíľu svitá
rýchlo treba konať
veď prosí, narieka ako červ
nuž, nebude mi ho ľúto, odídem
Zbohom ďalší vytrvalec, odchádzam!

potom bolo počuť
ako rozlieva sa na kolomaž

napísanísané:: 28.6.2006

prečítalo:: 1268 ludí