Vyhasnutý deň

autor:: Vendetta

rubrika:: poezia

Trepoceme krídlami ako mŕtvi anjeli
Túlame sa nocami
mĺkvymi ako večné mlčanie
toľkých zhnitých tiel na mestskom cintoríne
Tíško pri tom nariekame
slzu horkosti na pomstu pritom premieňame
a s trasúcimi plamienkami sviečok
(akoby ukazovali to, čo sa odohráva v našom vnútri)
v nemých rukách dnes vlečieme sa námestiami
Z čista- jasna, odrazu
preletela veľká čierna škvrna
preletelo kŕdeľ vrán
na mohutných krídlach sa im blýskajú vypálené kríže
Obraciame sa k nim s pohľadmi:
Nechajte ľudí žiť! Aj ten iný život!
Veď oni nechcú podobať sa vám!
V dave spanikárila hystéria
trasúce sa kolená, mihotavé zreničky
Kto sú tieto sudičky?
Teraz už nik nechce byť hrdým
stratíme sa v prachu obáv
Iní zatiaľ s potešením šklbú nám vlasy
ďobú svoj rytmus sprisahania až do kostí
Koho si Dnes vyberú?
Vo svojich zlovestných zobákoch nakoniec
berú odnášajú svoju obeť, vraj náhodnú...

Znovu smrť prišla
Kto sa miesto nej narodí?
Ten, čo vrahom sa znovu zobudí?...



napísanísané:: 28.6.2006

prečítalo:: 636 ludí