k6.sk - literárny server

V kúte v pohostinstve
čakám na svoje rozhrešenie
dym z cigariet sa škriabe hore
naťahuje ruky
ku kryštálovému lustru,
kde vidíš zachytený každý okamih svojho hnusu
na rozdriapanom starom gauči
v tom kúte sedím
a okolo mňa práve prebzučala realita
čo tým chcela povedať?
radšej sa všetci choďte stratiť
starať o seba
nehlaďte na mňa
nešuškajte o mne
veď predsa viete, že som to ja!
no, tak už toľko nehľaďte!
netvárte sa, že som bola vaša legenda!
tak isto ako vy,
aj ja mám nárok na chyby
predsa človek človekom je
podľa počtu napravených omylov, či nie?
tučná žena a šaty s bodkami
nemuseli ste mi práve chrstnúť
do tváre minulosť
a pohár vytlačeného citróna
so soľničkou hodiť do rokmi krvácajúcej rany
obesenec sa hompáľa
vo vetre na šibenici pred davom
tak už prestaňte
svojim deťom nepovedzte
som tu iba ako steblo trávy
trčiace z betónu