Ľútosť svoja

autor:: Boanerg

rubrika:: poezia

Každým ojedinelým, tukom prerážajúcim
tlkotom hlučným srdca cítim,
ako outsiderom stávam sa zas,
chápem, že horšie je to už sto ráz.

Už ubehol čas, skučí, chladí, behá chrbtom,
mne pomoci nieto, keď večným ním chcem byť
-aj som,
aké je to len únavné, byť zaslepená,
pre seba nevidieť, aká je farba večne bohom daná.

Omieľam to časom pomocníkom,
až nezostalo viac nádeje v srdci mojom,
len naivná túžba šupinatej, tvrdej
žiadostivosti už zúfalo zarastlej.

Až do hĺbok, vlastne plytčín,
hovie si tu povrchnosť.
Pekný povrch, pekný čin,
len úmysel má zlú známosť...

napísanísané:: 3.6.2006

prečítalo:: 623 ludí

Sponzorovaný hosting od WebSupport.sk
Vlastný virtuálny server od 5,65 € od WebSupport.sk