Z minulosti

autor:: Boanerg

rubrika:: poezia

A vietor obmýval mi dušu,
s akousi chladnou mrazivosťou,
ako aj malebný lístok buku
desí ma zelenou priezračnosťou.

Až pričasto tajím dych,
keď opantáva ma kúzlo prírody,
ako udržiava sa, dýcha môj vzlyk,
berie mi istotu, že budem žiť.

Keď pominie to kúzlo, až vtedy!
zbadám, že tuto, v suchote žitia,
áno, sú tu aj ľudia,
čo od nervozity hryzú si nechty.

Hľa, tu ma začne opantávať strach,
kým nezľutuje sa niekto a nepovie,
že sa nemám čoho báť,
že to nie kvôli mne.

napísanísané:: 3.6.2006

prečítalo:: 981 ludí