Nepochopeny

autor:: Pedros Kasablankasky

rubrika:: poezia

Na javisku
opona sa dviha
a ja sam
pred svetom.

Snazim sa hrat
zivot.

Ludia sa mi zacinaju smiat.
Cudujem sa.
Hram to dobre?
Asi nie.

Ale hram dalej
a reflektory ziaria.
Hram najlepsie
ako viem,

Ludia sa rehocu.
Obrovske zuby,
vidim plomby
a mam strach

Ale hram dalej
najlepsie ako viem.

Potim sa

Ludia od smiechu placu
a ja placem tiez
po tichu.
Lebo hrajem
najlepsie ako viem.

Ludia sa smiechom valaju
a narazaju do seba
pre smiech
ani nevidia

Ja uz nevladzem
a klacim.
Rozplacem sa

A ludia sa smeju.

,,ticho..DOST!
PRESTANTE!"

Ludia stichnu,
pozeraju

Opona klesa,
nikto mi netlieska.

napísanísané:: 18.5.2006

prečítalo:: 1211 ludí