k6.sk - literárny server

Padla som na cestu.

Namiesto škrípania bŕzd sa mi prisnil pruhovaný sen:

Nebola som čierna, nebola som biela.
Bola som tá nerozhodná.

*****

A keď otvorila oči, autá už stáli. Stáli a netrúbili.
Však nebolo do čoho kopnúť, sotva sa hýbala.
Tak boli ticho.

Ľudia napätím ani nedýchali.
Výdych by spustil časomieru,
výdych by spustil začiatok konca.
Mohlo by sa ukázať, že sa zdržia.


Zachránil ju dážď, zmočil asfalt.

*****

A ja...

...bola som čierna, bola som biela.

Presiakla som,
do izby,
za okná, za dvere.


Stenami otriasala divočina.