Zlom

autor:: Jozef Šemrinec

rubrika:: poezia

Ticho
a vo mne stále kúsok teba.
Včera už nie je
a zajtrajšok sa rodí ako mŕtve dieťa
zo zhasnutého neba
bez hviezdy, bez nádeje...
Horiace krídla svietia
na bitevné pole.
Len v nemej prosbe spínam
svoje ruky holé
umyté v slzách.
Príď, prosím, vráť sa,
dnes večer nezhasínam.
Príď, drahá Múza
a nedovoľ mi báť sa.

Slovami mlčíme,
mlčaním vravieť chceme.
To, po čom túžime
sa nikdy nedozvieme.
Slová sú kamene
ležiace na dne mora,
posteľ je odkrytá...
Láska je opäť chorá.

Ticho
a vo mne kúsok vyprahnutej zeme.
Skúšam sa tváriť, že to nebolí.
Platíme draho za to čo v nás drieme,
za túžbu stať bodkou vo vesmírnej schéme,
byť niečím, čím sme nikdy neboli.

napísanísané:: 29.4.2006

prečítalo:: 878 ludí