stvorenie hriechu

autor:: neab

rubrika:: poviedky

Na tomto mieste sa príbeh naplnenia veľkolepého plánu končí. Môžeme sa len domnievať prečo. Zrejme preto, že autor už nemal dostatok času na to, pokračovať v rozprávaní. Tento nedostatok času vysvetlia nasledujúce riadky, ktoré ani zďaleka nebudú mať kvalitu ako tie z autorovho pera.
Aby sme dokončili príbeh, ktorý zostal vďaka nehode nedokončený, musíme veriť rozprávaniu Magdinho manžela, človeka zodpovedného za predčasné ukončenie veľkolepého plánu zničenia nie jedného, ale dvoch manželstiev. Podľa tohto vyjadrenia sa pán F. nasledujúci deň so svojím mladým milencom skutočne stretol a zostal prekvapený jeho tvrdením o nevere jeho manželky. Najprv tomu nechcel veriť, ale na jeho naliehanie a presviedčanie sa myšlienkou začal zaoberať. Pripomenul si navyše anonym, ktorý mu bol doručený ( my samozrejme vieme, kto ho poslal) a tvrdeniam chlapca, že jeho manželku jasne videl cez okno v situácii viac ako chúlostivej, v tej chvíli, napriek pochybnosti o tom, či nechce ohovoriť jeho manželku preto, aby ho získal pre seba (sebavedomie pána F., toľkokrát spomenuté na predchádzajúcich stranách, nevyprchlo), uveril. Ako hovorí, mladík ho uisťoval o povinnosti zdeliť mu túto skutočnosť z povinnosti a náklonnosti, ktorú k nemu prechováva. Pán F. sa vrátil domov a našiel svoju manželku v rozpoložení, ktoré by nečakal. Hneď, ako otvoril dvere, strhla sa obojstranná hádka, živená aj jednou, aj druhou stranou. Z Magdinej strany šlo o výčitky toho, že jej pán F. celú dobu tajil to, že je homosexuálom, pán F. útočil na svoju ženu obvineniami z nevery. Obe strany obvinenia vyvracali, ale katastrofe sa nedalo zabrániť. Magda priznala svojmu manželovi, hoci predtým sľúbila opak a zachovanie rozvahy, že toto sa dozvedela priamo od manželovho milenca, ktorý prišiel k nej domov s požiadavkou, aby manžela opustila a nebránila tak jeho láske k nemu. Pán F. zostal znepokojený, ale napriek zúfalstvu a hnevu mu napadlo, že v čase mladíkovej návštevy, ktorý mu opísala manželka, bol skutočný milenec s ním a obviňoval ju pred ním z nevery. Podozrenie z toho, že sa pán F. stal obeťou drzej intrigy z chlapcovej strany, vyvolalo v ňom záchvat zlosti. Vybehol z domu ako šialený a bežal k chlapcovým dverám. Otvorila mu chlapcova matka, považujúc ho za zástupcu vydavateľstva, ktoré malo vydať jeho knihu. Priznala sa, že jej syn prikázal, aby nikomu neotvárala, ale ona, v domnienke, že v tomto prípade môže urobiť výnimku, otvorila dvere ( veď čo, ak ide o zvrat v synovej kariére). Pán F. však v byte nikoho iného okrem nej nezastihol, aj keď sa vrútil dnu a sám prehľadal byt, v snahe uistiť sa, či matka syna nekryje a neukrýva. V rozrušení vybehol z bytu a dal sa do prehľadávania celého schodišťa, nedbajúc na otázky matky, o čo ide. Svojho milenca našiel ukrytého v pivnici ako telefonoval s priateľom, komplicom, ktorý v čase, keď on hovoril s pánom F, navštívil Magdu v jej byte. Pán F. si rozhovor trpezlivo vypočul a prerušil ho až vo chvíli, keď sa z úst jeho milenca hrnuli urážlivé slová na jeho osobu. Pán F. hovorí: „Počul som ho, ako sa mi vysmieva a vraví tomu na druhej strane, čo predtým predstieral pred mojou manželkou, že so mnou spáva, ako sa toho chudáka, teda mňa, konečne zbaví a bude mať cestu k mojej žene otvorenú.“ Pán F. sa na chlapca vrhol. Spytoval sa ho na dôvody jeho konania a vyznával sa mu z dôvery a lásky, ktorú k nemu začal pociťovať, z toho, že sa chcel žene sám priznať, pretože si včera uvedomil, že láska k chlapcovi je silnejšia ako k jeho žene. „Smial sa mi a urážal ma, aj keď som sa pred ním skoro rozplakal, a to mi nadával ešte viac,“ hovorí. „Nakoniec ku mne prišiel, keď videl, ako pred ním kľačím a plačem, hľadajúc dôvody jeho podlosti a zákerností, prišiel a začal ma fackovať po lícach, tvrdiac, že som chudák a vyhrážajúc sa mi, nech sa neopovážim čo i len ceknúť niečo svojej žene, pretože inak ma zabije a mám veriť tomu, že on ten spôsob nájde; vraj sa nevzdá, keď už došiel tak ďaleko a ďalší na rade, po mne, ktorého sa, ako verí, už zbavil, je milenec mojej manželky, žene ktorého už poslal anonymný list.“ Pán F. ho vo chvíli, keď ho nazýval urevaným slabochom, odsotil od seba, aby mu dal chlapec pokoj. Tentoraz, pretože chlapec stíchol, ho začal urážať on, pričom po celú dobu nebol schopný otvoriť oči a pozrieť sa naňho. Keď chlapec opakovane neodpovedal na jeho otázku, ktorú si teraz už nepamätá, až vtedy k nemu obrátil zrak a zistil, že ten ticho, s neprítomným pohľadom stojí v zvláštnej póze pri stene. Spýtal sa ho, kde je teraz jeho hrdinstvo, a až pri čakaní na chlapcovu odpoveď zistil, že sa mu spoza chrbta valí krv. Náraz o stenu spôsobil, že sa chlapec nabodol lebkou a krkom na dvoch miestach na železné výrastky na stene a vo chvíli zomrel. Po prednesenej reči požiadal, či by sa mohol zúčastniť pohrebu. Žiadosť bola zamietnutá.
Po troch týždňoch dostal pán F. list od matky jeho bývalého milenca. Tu je jeho znenie, ktoré mi dal k dispozícii:

Bez oslovenia
Smútok a hnev z nešťastia, ktoré postihlo našu rodinu a za ktoré ste s časti zodpovedný vy a vaša manželka, je jedinou vecou, ktorá mi bráni navštíviť vás osobne a dívať sa vám pritom do očí. Doposiaľ k vám pociťujem istú nenávisť. Bola som však nútená celú vec prehodnotiť, keď som našla v osobných veciach môjho syna zápisník s poznámkami a zápiskami týkajúcimi sa vás a vašej ženy. Urobila som z nich tajne opis, ktorý som poslala do istého vydavateľstva, kde ho s nadšením prijali. Je to jediná vec, čo môžem teraz pre svojho syna urobiť. Zároveň som istým ľuďom rozposlala aj všetky jeho poviedky, ktoré, ako ma uistili, budú pripravené do tlače. Keďže sa s vašou manželkou neviem skontaktovať, píšem vám a dúfam, že ma pochopíte. Podľa mňa ste v tejto situácii jediným človekom, ktorý sa k téme môže vyjadriť, pretože vás sa dotýka najbližšie. Chápem, alebo aspoň akceptujem vaše pocity a vaše prípadné odmietnutie, ale žiadam vás ako jedinú kompetentnú osobu, aby ste napísali ku knihe záver. Viem, že tieto stránky vo vás obnovia možno pomaly zachádzajúcu bolesť a odhalia krutú pravdu a skutočnosti, o ktorých ste doteraz nemali ani tušenia; všetko nechávam na vás. Pokúste sa zabudnúť na všetko zlé, čo sa stalo a nechajte môjho syna žiť aspoň týmto spôsobom. Nič vám nevyčítam, už to nie je možné.

Jeho matka

napísanísané:: 21.4.2006

prečítalo:: 1125 ludí