Aj chlapi majú svoje dni

autor:: Adri Halas

rubrika:: poviedky

Zvalil sa na ňu a začal ju neovládateľne bozkávať.
„Zlato, ja ťa chcem!“, zrúkol v návale túžby a rukou jej vošiel pod sukňu.
„Do kelu, Benny, ale ja nemôžem!“, skríkla Angela nahnevane. „Počuješ? NE-MÔ-ŽEM!“
„Ale prečo by si, preboha, nemohla?“, zašepkal zúfalu otázku spod trička, kde sa v tej chvíli odohrával žalostný boj medzi jeho zubami a jej podprsenkou.
„Si hluchý, alebo ti vyoperovali mozog? Veď som ti povedala, že mám svoje dni. Mám návštevu... Došla ruská armáda... Menzes!“, vyhŕkla naštvane a odsotila ho od seba.
Benny sa prekoprcol cez gauč, padol na zem a začudovane sa na ňu pozrel.
„Čo prosím? Čo to máš?“
Angela sa len zhlboka nadýchla.
„Zlatko, ty si taký osprostený... Bože môj, prečo ma tak tresceš?“, spýtala sa Angela neviditeľnej mocnosti a krútiac rezignovane hlavou nad tým, čo to za inteligenta zbalila dnes večer v bare, odvetila: „Prepáč, zlato, ale mám menštruáciu. Hovorí ti to niečo?“
Benny sa náhle prudko zamyslel.
„Aháááá...! To myslíš to krvácanie!“, vyletelo z neho po niekoľkých sekundách úmorného premýšľania a uvedomiac si holú skutočnosť sa nezmohol na nič iné, iba na plačlivé: „Ale takto dnes nič nebude.“
„Jasné, že nebude. Veď som ťa pozvala na kávu. Nie som predsa kurva pouličná, ktorá sa vyspí s každým chlapom, ktorého si nabalí v bare ako ochranu proti večernej samote. Chcela som sa iba porozprávať.... no ty, nadržaný samec, si sa na mňa vyrhol hneď, len čo som zavrela dvere z vnútornej strany môjho bytu. Chlapi!“, skonštatovala ironicky Angela a odpochodovala do kuchyne napiť sa.
„Dáš si niečo?“, zakričala, vykloniac sa spoza otvorenej chladničky.
„Hej... pivo – ak máš. Alebo whisky... to je jedno.“, odvetil Benny akýmsi zvláštnym tónom a vyštveral sa na sedačku.
O chvíľu mu už Angela podávala pohár s vodkou a ľadom.
„Sorry, nemala som nič iné. Chceš k tomu aj džús?“
„Netreba. Ostré nezapíjam.“
„Ouuukej.“, odvetila Angie, zdôrazňujúc takmer každé písmenko obyčajného ‘OK‘ osobitne a natiahnúc sa za prasknutým ovládačom zapla telku.
Ani sa len nestihla otočiť a Benny sa na ňu zúrivo vrhol.
„Ty štetka! Ty si myslíš, že ja som z čerešne spadol? Že som z planéty sterilných eunuchov? To teda nie! Ja tu nebudem s tebou len tak sedieť a trkotať si!!! Chcem sex! A keď nie normálnym spôsobom, tak mi ho aspoň fajnovo vyfajčíš.. rozumieš?!“, zrúkol na ňu ako zmyslov zbavený a začal z nej strhávať šaty.
Zarazená Angie sa preľakla.
Po krátkej chvíli však nadobudla stratenú rovnováhu a rukou si siahla medzi nohy.
„Kašlem na to, že to tu bude samá krv, ale ja ti ukážem, čo to je mať ženské problémy!“, vyletela nasrdená Angela a vytiahnutým, krvou presiaknutým tampónom ho začala mlátiť hlava – nehlava.
Benny sa spamätal až vo chvíli, keď už bolo neskoro – keď mal celý ksicht zafŕkaný lepkavou, medene voňajúcou tekutinou, ktorá mu začala stekať do očí.
„Ááááuuu! Ty krava! Prestaň...! To štípe...! Nič nevidím!!!“, reval, rukami si utierajúc tvár, nečakajúc pritom Angelin posledný úder.
Tá, len čo sa postavila zo zeme, ho chytila za golier košele a vyhodila ho von z bytu v stave, v ktorom vyzeral ako človek po napadnutí upírmi.
Ešte chvíľu počúvala jeho šťavnaté nadávky a oplzlé výrazy a potom, idúc do kúpeľne, sa rozrehotala divým smiechom zaslúženého uvoľnenia sa.
„Tak mu treba... Aspoň si na chvíľu okúsil, aké to je mať svoje dni.“

napísanísané:: 16.3.2006

prečítalo:: 771 ludí