Zabitá strachom

autor:: Adri Halas

rubrika:: poviedky

Ležala v posteli.
Oči mala zatvorené a z rúk jej vychádzalo množstvo trubičiek a hadičiek s infúznymi roztokmi.
„Ahoj, Hannah. Si v poriadku?“
„Ahoj, moja. Došla si? Som rada... Bolí ma to. Vraj ich tam bolo tisíce.“, odpovedala s námahou a rukou si prešla k chrbtici, z ktorej jej odtekala ešte nezrazená, čerstvá krv po nedávnej operácii.
„Nehovor, vyčerpáva ťa to.“, zašepkala som a chytila ju za ruku. „Dáš si pomaranč?“
Hannah iba pokrútila hlavou: „Nie, ďakujem. Si zlatá, ale nemám chuť na jedlo.“
Na chvíľu sa odmlčala a potom začala o tom hovoriť.
„Ja... už si nepamätám presne, čo sa stalo... iba som mala pocit.. vieš, taký ten zvláštny pocit, že máš v tele niečo cudzie... najprv iba také šteklenie.. ako keby ti tam niečo chodilo hore dole... a potom sa to zintenzívnilo... behalo to všade... malinké nožičky a taká štipkavá bolesť.. normálne som to cítila, ako si to zo mňa odhryzkávalo... bolo to hrozné!“, vykríkla zhnusene a rozplakala sa.
„Hannah, nemusíš o tom hovoriť.“
„Viem, že nemusím... ale chcem... musím to zo seba dostať von, inak sa asi zbláznim.“, odvetila mi už kľudnejšie a pokračovala. “Potom to už malo rýchly spád. Na pohotovosti mi urobili röntgen a hneď ma brali na operačku. Zvyšok si už vôbec nepamätám. Až na druhý deň som sa dozvedela, čo sa stalo. Keď ma otvorili, v okolí chrbtice sa mi hemžilo tisíce malých mravcov, ktoré mi obhrýzali chrbticu. Nik netuší, ako sa tam dostali a prečo sa tak správali – vraj je to nenormálne a neprirodzené správanie... tie odporné nenažrané smrady!!! Vieš, Angela, aký mám z tých tvorov strach... panický strach. Neznášam ich už od detstva. Len čo mi to povedali, takmer som zomrela. Museli ma dokonca resuscitovať... a potom pohovor s psychiatrom. Vôbec nevedel pochopiť, že mám z niečoho taký hrozný strach. Bože môj, Angie, čo ak sa to zopakuje? Druhýkrát to už neprežijem!“, vyletelo z nej a začala hysterčiť.
Z ruky si pritom vytrhla hadičku s transfúziou a naokolo začala striekať krv.
Rýchlo som zavolala sestru.
Tá doletela aj s pohotovostným lekárom, ktorý jej ihneď naordinoval injekciu so sedatívami.
Radšej som odišla preč.
Až keď som bola von, uvedomila som si, že som si na jej stolíku zabudla kyticu margarétiek, ktoré som si kúpila do obývačky.
‘Nevadí‘, pomyslela som si, ‘zajtra sa pre ne zastavím. Snáď ich tam niekto dá do vody.’

Na druhý deň som našla len prázdnu posteľ.
Lekár mi stručne oznámil úmrtie pre recidivujúci nález – pacientku našli s čiastočne obhlodanou chrbticou, okolo ktorej liezli mravce.
Nik nevedel, ako sa tam zase dostali.
Vraj nemusela zomrieť, ale psychicky sa poddala svojmu strachu a už sa nedala zachrániť.
.... vlastne ju zabila jej fóbia.

Až po pitve vysvitlo, že tento druh mravcov bol odlišný ako ten predtým.
Bol to druh žijúci na rastlinách - najmä na záhradných a lúčnych kvetoch.
.... napríklad na margarétach.

napísanísané:: 23.2.2006

prečítalo:: 710 ludí

Sponzorovaný hosting od WebSupport.sk
Vlastný virtuálny server od 5,65 € od WebSupport.sk