k6.sk - literárny server

Predo mnou -- obrys muža,
telo krehké ako detské sny,
koža suchá, zvedlá ruža,
ticho spí... sám samotný.

Kráčam bližšie v svetle sviece,
zrazu! -- zápach starostí a zvád,
to duša muža chce von z kliece,
vpred svetu čo chcel by ho a mal ho rád.

A keď už stojím vedľa neho,
keď už tvár mi hľadí do očí,
vidím jarmo -- jarmo jeho,
jarmo zašlých storočí.

Život dlhý, doba krátka,
bol iný ako ostatní,
žil i nežil, zavrel vrátka,
zomrel... sám samotný.