makke zbohom
autor:: nyx
rubrika:: haluze/blbosti
Stlacajuc zeleny,pomaly otacam hlavu a rozhliadam sa okolo.Nikde nikoho.Predsa.V sivej kapucni a s modrym salom okolo krku mu ani poriadne nevidet do tvare.Lepsie...
Stlacajuc zeleny,zostupujem o schod nizsie,pripraveny co najrychlejsie vystupit.Stlacajuc zeleny, dvere sa nahle otvoria.Plaziaci sa sivy asfalt.Prilis rychlo...
Stlacajuc zeleny,citim dych zrychleny.Ruky.SMIECH.Zarezavajuci sa do mozgu spolu s mrazivou vlnou strachu.Pred ocami asfaltove kocky ladu.Tvrde a studene.Smiech strieda tanec skripajucich kolajnic,a tvrdy naraz.... do makkeho.
Zhlboka lapam po dychu.Omamna vona machu v ktorom mam zaborenu hlavu mi brzdi zmysly.Hlavou mi prenika sladkasty smiech.Na chrbte citim palivy otlacok lavovej ruky.....Piesne skripajucich elektriciek v pozadi ma tahaju spat.Marne...
Nad strmym kopcom,obrastenym machom sa vznasam lahky a volny.Vo svojej jemnosti narazam do koruny stareho stromu a plavam dalej.
Zvrchu to vyzera ako organizovany,mravenci chaos.Zhluky nevinnych s predstavami dobrej show sa tlacia okolo sanitky s varovne cervenymi svetlami.Jej spatne zrkadlo sa pohrava zo zelenou plachtou a prikryva nou bezvladne,muzske telo.Elektricka ticho,jemne zvoni.Vodic sedi o nu oprety,so zlozenou hlavou na krvavych kolenach a rozmysla o cloveku v sivej kapucni s modrym salom,co sa prenikavo smeje...
Pri tom zvuku ma zamrazi , avsak vona machu ma sprevadza k oblakom.Teraz sa smejem ja a naposledy hovorim svoje ZBOHOM...
Stlacajuc zeleny,zostupujem o schod nizsie,pripraveny co najrychlejsie vystupit.Stlacajuc zeleny, dvere sa nahle otvoria.Plaziaci sa sivy asfalt.Prilis rychlo...
Stlacajuc zeleny,citim dych zrychleny.Ruky.SMIECH.Zarezavajuci sa do mozgu spolu s mrazivou vlnou strachu.Pred ocami asfaltove kocky ladu.Tvrde a studene.Smiech strieda tanec skripajucich kolajnic,a tvrdy naraz.... do makkeho.
Zhlboka lapam po dychu.Omamna vona machu v ktorom mam zaborenu hlavu mi brzdi zmysly.Hlavou mi prenika sladkasty smiech.Na chrbte citim palivy otlacok lavovej ruky.....Piesne skripajucich elektriciek v pozadi ma tahaju spat.Marne...
Nad strmym kopcom,obrastenym machom sa vznasam lahky a volny.Vo svojej jemnosti narazam do koruny stareho stromu a plavam dalej.
Zvrchu to vyzera ako organizovany,mravenci chaos.Zhluky nevinnych s predstavami dobrej show sa tlacia okolo sanitky s varovne cervenymi svetlami.Jej spatne zrkadlo sa pohrava zo zelenou plachtou a prikryva nou bezvladne,muzske telo.Elektricka ticho,jemne zvoni.Vodic sedi o nu oprety,so zlozenou hlavou na krvavych kolenach a rozmysla o cloveku v sivej kapucni s modrym salom,co sa prenikavo smeje...
Pri tom zvuku ma zamrazi , avsak vona machu ma sprevadza k oblakom.Teraz sa smejem ja a naposledy hovorim svoje ZBOHOM...
napísanísané:: 28.1.2006
prečítalo:: 1228 ludí