Abortus
autor:: Adri Halas
rubrika:: poviedky
Abortus
Nedeľa popoludní.
Pozerajúc telku z postele som náhle pocítila niečo čudné.
To niečo bolo vlhké, slizké a teplé.
Vošla som si rukou do rozkroku a zmeravela.
Na prstoch bola krv.
Vyletela som z postele a zamierila na toaletu.
V priebehu niekoľkých sekúnd mi telo zachvátila prudká bolesť.
Keď som sa postavila, z dna záchodovej misy sa na mňa škerila ostročervená krvavá škvrna pripominajúca rozliaté cesto lievanca na panvici.
Takmer som do nej ponorila prst na ochutnávku sladkosti, keď ma v tom zastavil malý pohyb uprostred nej.
Pozrela som sa bližšie a .............................. uvidela som malé, asi 10 cm nevyvinuté dievčatko.
„Ale veď ja som nebola tehotná!“, vyletelo zo mňa prekvapene a naplo ma.
Zvyšok natrávených raňajok som vyvrátila na bledomodré obkladačky kúpelne.
Trochu ma to prebralo.
S presvedčením, že to bol iba sen, som sa nahla nad záchod ešte raz.
Smola – bola tam.
Otvorila z posledných síl očká a niečo zamrmlala.
Rýchlo som ju vybrala von, opláchla vodou a zabalila do hrubého uteráka.
„Ži, prosím ťa, preber sa!“, kričala som ako zmyslov zbavená a vôbec mi nevadilo, že krv stekajúca po mojich stehnách už zašpinila celý byt.
„Kto si? Ako si sa dostala do vnútra mojej maternice? Nemohla som byť tehotná! Nemohla som potratiť. Tak hovor niečo.... odpovedz, prosím.“
Dievčatko pohlo perami a veľmi slabo odpovedalo: „Som dieťa tvojej masturbácie. Splodila si ma nechtiac v deň, keď ti bolo veľmi ubližené a rozhodla si sa uspokojiť práve takýmto spôsobom. A teraz musím umrieť. Aby si videla, že ak človek robí niečo z pohnútok nešťastia a sleduje iba vlastnú spokojnosť, ublíži tým nielen sebe, ale odsúdi na zánik aj výsledný plod vlastného konania.“
Zatvorila oči a dodýchala.
Hystericky som vykríkla.
„Nie! Musíš žiť. Dám ti jesť. Mám predsa mlieko... Na!“, a nasilu som jej natískala prsník do malinkých úst. „Vezmi si to do pusy! Pi, moje zlaté, pi. Ťahaj, nech zosilnieš!“, vykrikovala som plačlivým hlasom a akoby z diaľky som sledovala samú seba, ako moje úsilie o záchranu postupne ochabuje.
Ako penis po orgastickom vyvrátení semena, prebehlo mi hlavou a náhle som sa vrátila do svojho tela.
Bolo po všetkom.
Sediac na zemi v kaluži krvi, valiacej sa z mojej pošvy, som objímala mŕtvolku nevinného dieťaťa.
Asi po hodine bezduchého kolísania tielka v náručí som sa postavila a vošla na WC.
„Ako si sa narodila, tak budeš aj pochovaná.“, zašomrala som si v akomsi tranze a položila ju do mláčky čistej, čerstvo natečenej vody.
Pomaly som zatiahla za splachovanie a nečakajúc na jej pohltenie smradľavou kanalizáciou som sa pobrala do kúpeľne osprchovať sa.
Naozaj rada masturbujem len vtedy, keď som čistá...
Nedeľa popoludní.
Pozerajúc telku z postele som náhle pocítila niečo čudné.
To niečo bolo vlhké, slizké a teplé.
Vošla som si rukou do rozkroku a zmeravela.
Na prstoch bola krv.
Vyletela som z postele a zamierila na toaletu.
V priebehu niekoľkých sekúnd mi telo zachvátila prudká bolesť.
Keď som sa postavila, z dna záchodovej misy sa na mňa škerila ostročervená krvavá škvrna pripominajúca rozliaté cesto lievanca na panvici.
Takmer som do nej ponorila prst na ochutnávku sladkosti, keď ma v tom zastavil malý pohyb uprostred nej.
Pozrela som sa bližšie a .............................. uvidela som malé, asi 10 cm nevyvinuté dievčatko.
„Ale veď ja som nebola tehotná!“, vyletelo zo mňa prekvapene a naplo ma.
Zvyšok natrávených raňajok som vyvrátila na bledomodré obkladačky kúpelne.
Trochu ma to prebralo.
S presvedčením, že to bol iba sen, som sa nahla nad záchod ešte raz.
Smola – bola tam.
Otvorila z posledných síl očká a niečo zamrmlala.
Rýchlo som ju vybrala von, opláchla vodou a zabalila do hrubého uteráka.
„Ži, prosím ťa, preber sa!“, kričala som ako zmyslov zbavená a vôbec mi nevadilo, že krv stekajúca po mojich stehnách už zašpinila celý byt.
„Kto si? Ako si sa dostala do vnútra mojej maternice? Nemohla som byť tehotná! Nemohla som potratiť. Tak hovor niečo.... odpovedz, prosím.“
Dievčatko pohlo perami a veľmi slabo odpovedalo: „Som dieťa tvojej masturbácie. Splodila si ma nechtiac v deň, keď ti bolo veľmi ubližené a rozhodla si sa uspokojiť práve takýmto spôsobom. A teraz musím umrieť. Aby si videla, že ak človek robí niečo z pohnútok nešťastia a sleduje iba vlastnú spokojnosť, ublíži tým nielen sebe, ale odsúdi na zánik aj výsledný plod vlastného konania.“
Zatvorila oči a dodýchala.
Hystericky som vykríkla.
„Nie! Musíš žiť. Dám ti jesť. Mám predsa mlieko... Na!“, a nasilu som jej natískala prsník do malinkých úst. „Vezmi si to do pusy! Pi, moje zlaté, pi. Ťahaj, nech zosilnieš!“, vykrikovala som plačlivým hlasom a akoby z diaľky som sledovala samú seba, ako moje úsilie o záchranu postupne ochabuje.
Ako penis po orgastickom vyvrátení semena, prebehlo mi hlavou a náhle som sa vrátila do svojho tela.
Bolo po všetkom.
Sediac na zemi v kaluži krvi, valiacej sa z mojej pošvy, som objímala mŕtvolku nevinného dieťaťa.
Asi po hodine bezduchého kolísania tielka v náručí som sa postavila a vošla na WC.
„Ako si sa narodila, tak budeš aj pochovaná.“, zašomrala som si v akomsi tranze a položila ju do mláčky čistej, čerstvo natečenej vody.
Pomaly som zatiahla za splachovanie a nečakajúc na jej pohltenie smradľavou kanalizáciou som sa pobrala do kúpeľne osprchovať sa.
Naozaj rada masturbujem len vtedy, keď som čistá...
napísanísané:: 16.1.2006
prečítalo:: 1117 ludí