Objednávka

autor:: Adri Halas

rubrika:: poviedky

„Mám rada Dostojevského“, zahlásila nedbalo a natiahla sa za pivom. „Nie osobne, ale sprostredkovane - cez jeho knihy... Idiot bol perfektný.“
„Kto? Dostojevský?“, podrýpol do nej samopašne.
„Nie!!“, vybuchla do smiechu, buchnátujúc ho päsťami do ramena. „Hovorila som o románe, nie o ňom. Ty si taký nesčítaný.....“
„Hlavne, že som ti dobrý v posteli, že?“, urazene odvrkol, obliekajúc si nohavice.
Sára si to nevšímala.
Oprela sa o stenu, zapálila si cigaretu a silno potiahla.
Pozorujúc ho pobaveným pohľadom sa pousmiala.
„Poviem ti vtip. Blondínka sa ráno zobudí a vykríkne: Bože, ja nič nevidím! Potom otvorí oči a povie: Aha, tak už vidím.... Nič v zlom, ale občas mi tak pripadáš - ako keby si zabudol otvoriť oči.“
„Ty ma rada urážaš, že?“
„Nie, nemám to rada... Ja to zbožňujem! Vzrušuje ma, keď sa na mňa hneváš. Keď mám pocit, žeby si ma najradšej zabil a pritom to nedokážeš. Vždy si bol slaboch.“, dohovorila unavene, zahasila ohorok a vstala z postele.
Podišla k nemu a jazykom mu provokačne prešla po kontúrach pier.
„Idem do vane. Prídeš tam za mnou?“, zašepkala nadržane.
Ricky prižmúril oči a zaškeril sa: „Prídem. Ale daj tam tú levanduľovú soľ. Tie tvoje orientálne vône neznášam.“
„Samozrejme. Levanduľová soľ ako úplatok za tvoje služby... Hmm, prečo nie. Si lacný tovar. Pod stromček ti budem musieť zaplatiť kurz o ekonomických základoch na trhu. Inak asi skrachuješ.“, dodala ironicky a ladným krokom odplachtila do kúpeľne.
Ricky zaťal päste a zahryznúc si do pery sa ticho pobral za ňou.


„Umyjem ti nohy?“, ponúkol sa znenazdajky.
„Uhmmm... To by si bol zlatý.“
Pomaly sa presunul na druhý koniec vane a špongiou jej začal drhnúť chodidlá.
„Čo myslíš, keby som ti zaplatila kurz pedikéra, bavilo by ťa to? Konečne by si robil aj niečo prospešné... Čo ty na to?“, spýtala sa ľahostajne a ani len neotvorila oči, aby sa naň pozrela.
Ricky sa zarazil a pritvrdil stisk prstov okolo jej členkov.
Vedel, že sa s ním hrá hru na mačku a myš, no už sa mu to prestávalo páčiť.
„Sára, chýbala by si niekomu? Myslím, keby sa ti niečo stalo...“
„Ale, Ricky, čo je to za hlúpu otázku. Veď vieš, že by si od smútku za mnou zomrel do troch dní.“, odpovedala sebavedomo, vyťahujúc si svoje dlhé nohy z jeho rúk.
Naklonila sa k nemu a začala ho bozkávať......
Náhle prestala a výsmešne sa mu pozrela priamo do očí.
„Tak na čo čakáš? Pred chvíľou si ma ešte chcel zabiť. Prečo to neurobíš...?“
„Raz to urobím, Sára. A ty to vieš. Najala si si ma na to a kráľovsky zaplatila. No teraz nie. Teraz ťa chcem.“
Zľahka ju nadvihol na seba a žiadostivo si ju privlastnil...

napísanísané:: 9.1.2006

prečítalo:: 1103 ludí