.
autor:: .
rubrika:: rozpravky
Obklopujeme sa viac hmotou ako priestorom, Tá dáva niečo čoho sa môžeme vždy dotknúť, overiť si existenciu, byť náhle prítomní. Voľný priestor až príliš asociuje prázdno v ktorom sa strácame. Nič nie je určené, zrazu všetko závisí len od nás. To čím ho zaplníme, čím v ňom sme. Preto máme z prázdnoty strach, pripomína čas a našu smrteľnosť. Ako píše hv - pominuteľnosť. Tak sa míňame. Len preto, že sme si to tak pomenovali a tým k tomu priradili určitú hodnotu. Jazyk nepustí.
Murakami píše o prípadoch Sibírskej hystérie – človek ktorý žije na tých voľných pláňach sa jedno ráno len tak zoberie, bez vody bez jedla a kráča a kráča, deň noc deň a deň. Nakoniec ho nájdu mŕtveho. V prázdnych očiach odráža ten biely priestor.
Zen hovorí o veľkej prázdnote, ktorá je osvietením. Všetko sa v nej stiera, každý rozdiel, každý náznak odlišnosti, všetko je zároveň možné a nemožné, neurčité, voľné. Nie je padajúceho stromu, nie je zvuku dlane, nie je toho kto by počul, počúval. Zen nie je, je len hovnom na konci palice.
Tento text neašpiruje na genialitu či originalitu. Tento text tiež nie je a je. Tak ako nie je a je jeho autor..... je len menom, ktoré mu prisúdili, ktoré si sám vybral.
Murakami píše o prípadoch Sibírskej hystérie – človek ktorý žije na tých voľných pláňach sa jedno ráno len tak zoberie, bez vody bez jedla a kráča a kráča, deň noc deň a deň. Nakoniec ho nájdu mŕtveho. V prázdnych očiach odráža ten biely priestor.
Zen hovorí o veľkej prázdnote, ktorá je osvietením. Všetko sa v nej stiera, každý rozdiel, každý náznak odlišnosti, všetko je zároveň možné a nemožné, neurčité, voľné. Nie je padajúceho stromu, nie je zvuku dlane, nie je toho kto by počul, počúval. Zen nie je, je len hovnom na konci palice.
Tento text neašpiruje na genialitu či originalitu. Tento text tiež nie je a je. Tak ako nie je a je jeho autor..... je len menom, ktoré mu prisúdili, ktoré si sám vybral.
napísanísané:: 6.1.2006
prečítalo:: 1332 ludí