Vidiet celok

autor:: Hafík

rubrika:: poviedky

-Mám na to svoje dovody,- odpovedal Frank na moj pohlad vzdy, ked zdvihol zo zeme dalsí papier. -Vies, keby som to neurobil, to by som nebol ja,- vysvetlil a vzápätí sa zohol po papierik od zuvacky. -Hrýzlo by ma svedomie a asi by som sa po ten odhodený kúsok musel aj tak vrátit.-

Uz som si na to zvykol. Kazdú nedelu pri prechádzke popri rieke nazbieral Frank asi dve kilá odpadkov. Áno, zvykol som si. Dokonca som na ne ukazoval a on sa vzdy zohol. Nic sa za tie roky nezmenilo. Frank s tým neprestal a ja som nezacal.

-Vies, nikdy nepochopís cast, kým si nevidel celok. A ja,- vtedy prizmúril jedno oko, stísil hlas a sprisahanecky dokoncil: - ja som celok videl.- Pocul som tú vetu najmenej stokrát, ale nikdy som sa nespýtal, co znamená. Bral som to tak, ze to je predsa Frankie a nad takými vecami sa netreba pozastavovat. Len som prikývol a krácali sme dalej.

-Vies,- vravieval, ked sypal svoj úlovok do kontajnera, -keby dal kazdý len desat centov na charitu, nebol by na svete hlad.- Prikývol som. -Ale pretoze si nevieme pomáhat ani desiatimi centami, umiera na svete mnoho ludí.- Na to som tiez len prikývol.

Ked sme sa s Blanche dozvedeli o jeho chorobe, uz sa nedalo nic robit. Rakovina ho v priebehu roka doslova doslova zozrala. Na pohrebe mi jeden jeho príbuzný prezradil, ze chorobu tajil uz roky. A ako som na klesajúcu truhlu hádzal hrudu hliny, v mysli mi rezonovali vsetky jeho slová...

Zivot sa vsak rýchlo vrátil do starých kolají. Po rokoch ostali uz iba zozltnuté fotky a matné spomienky. Iba nedelnajsie nutkanie vybehnút si na prechádzku k rieke mi pripomínalo, ze Frank uz nedýcha tento vzduch.

-Zistili sme vám zhubný nádor na mozgu,- oznámil mi doktor s kamennou tvárou. -Máte najviac rok a pol aktívneho zivota. Potom budete pripútaný na lozko.- Zostal som ako obarený. Strach mi zovrel hrdlo a na cele mi okamzite vystúpil pot. Ani neviem ako sa mi podarilo vstat a vytackat sa z ordinácie.

Vonku ma cakala Blanche. Asi podla mojho výrazu usúdila, ze bude lepsie na nic sa nepýtat. Podala mi kabát a vysli sme na ulicu. Ovial ma chladný vzduch a bolo mi lepsie. Vtedy som si spomenul na Franka a vsetko som pochopil...

Blanche sa len udivene pozerala, ked som sa zohol a zacal zbierat z krajnice odpadky. Ja som sa usmial a na jej pohlad som odpovedal: -Vies, mám na to svoje dovody. Starý Frankie mal pravdu. Nic nechápes z casti, kým si nevidela celok. A dnes,- prizmúril som oko, -dnes som celok videl!-

napísanísané:: 9.11.2003

prečítalo:: 1884 ludí