lososy

autor:: leguaan

rubrika:: poezia

pod strechou z mokrých smrekov,
v údolí, v ktorom
riekou lietajú bezstarostné stáda lososov
stal som sa niekým,
kým som predtým nebol.

nemý vrátnik svojho vlastného svedomia,
kurátor ľudských pocitov
a derivát beznádeje...
vidím nebo

a teba v prúde rieky našej biednej koexistencie
opitú destilátom svojich šedých snov,
ako rybu, plávuc proti prúdu
nevedomky, bez osudu...

(na krv opäť roztápa sa kov
čo chladne rozpína mi žily
plné vyprchanej sily
a zamrazených metafor)

lososy
ukradli mi zo života tieň.
veľkomestskú krv
vysali kŕdle komárov
a ja som nenávratne prepadol
utopickej ilúzii bytia.
Nietzscheho „ako dieťa“
mi rezonuje v predstavách.

rozhadzujme ticho -
rozpolený hrach
dobre mienených pozorností.
kým v jednom z nás
tlak zdržiavanej zlosti
neozazvoní na poplach.

napísanísané:: 31.12.2005

prečítalo:: 1015 ludí

Sponzorovaný hosting od WebSupport.sk
Vlastný virtuálny server od 5,65 € od WebSupport.sk