k6.sk - literárny server

čo ak umriem Ti čoskoro

ak svetlá zhasnú,
krása nestráca.
nemôže.
nesmie.

pohladila si ma po tvári.
hodvábne;
a vietor opäť zaspieval,
Láska pošteklila
a bozky zavraždili
pomaly schnúce rany
bezmocnej utópie
viery v dvoch.

nakrájaj pocity,
odkroj zo mňa,
veď bol som Tvoj.
zabudni slová.
nevnímam nádej,
ktorá nie je,
tú, ktorá sa zatúlala
kdesi na polceste k jeseni.

ak vlak odchádza,
a hviezdy nesvietia,
zaspím
a Ty len
vyliečiš mi sny.

nečakaj, neváham,
zmizni, ja lietam.

ak nepatríš,
ak nestrácaš,
ja nepadám
(a teda vnímam sa).
odhoď ma do koša,
olíž dno,
nečakaj na zázrak,
ja pohol som oblakmi
a namaľoval som nám krásnu noc.

ak nezhrešíš
(pomedzi medziprstie tieňov),
ak nekráčaš,
never, že nežijem.
spi, rozbíjaj ma,
veď všetko boľavé môže
byť náhle a prirýchlo
krásne a komické.

dopršalo.
dokvapkalo.
a ja chcem Ťa cítiť na perách
(opäť a na krátko).

pod topoľ polož mi veniec z bodliakov.

/30.december 2005/