Nebeská kapustnica

autor:: Adri Halas

rubrika:: poviedky

Nebeská kapustnica

Jedného dňa ma vietor odfúkol do neba.
Vletela som priamo archanjelovi Rafaelovi do taniera s vianočnou kapustnicou a buchla si hlavu o hranu lyžičky.
Pozrel sa na mňa dosť nahnevane.
„Prepáč, nechcela som.“, ospravedlnila som sa mu, vyliezajúc opatrne von z polievky.
„To nemáš oči, alebo čo?“, pokrútil nahnevane hlavou a položil tanier na zem pred Jefteho psíka.
Ten nezaváhal ani na chvíľu a hltavo sa do nej pustil.
„Hmmm... Bola výborná.“, pochvaľoval si psík. „Mohla by si to tu navštevovať aj častejšie.“
„No už len to by nám tu chýbalo“, zasiahla do rozhovoru Marta, miešajúc veľkou varechou cesto na koláče a pozrela sa na mňa vyčítavým pohľadom.
„Ale veď som sa už ospravedlnila... Čo po mne všetci tak zazeráte...?“
Chcela som vo svojej obhajobe ešte pokračovať, no v tom nastal v nebi akýsi rozruch.
Dnu sa vrútilo množstvo anjelov s harfami, píšťalami a dobrou náladou a posadali si za stôl.
„Konečne máme našu každoročnú úlohu za sebou. Pastieri sú oboznámení, poďme hodovať. Heeej, Gabriel, zapni telku. Chcem vidieť prejav pápeža!“, zakričal jeden z nich a otočil sa k mise zamiakového šalátu s domácou majonézou. „Výborný.. Toho roku sa podaril.“
Chvíľu som tam len tak stála a nechápavo sa obzerala, čo sa vlastne deje, keď ma v tom poklepal po pleci starší pán.
Abrahám – preletelo mi mysľou a od údivu som nestihla ani zatvoriť ústa.
„Tu nemáš čo robiť, dievčatko.“, povedal milým hlasom a usmial sa. „Zavolám jedného z anjelov, nech ťa odprevadí domov. Neboj sa, nič z tohoto nebeského čuda si už zajtra nebudeš ani pamätať...“

A mal pravdu.
Ráno som sa zobudila vo svojej posteli a jediné, čo mi pripadalo zvláštne, bolo to, že som celá špinavá od kapustnice.

napísanísané:: 7.12.2005

prečítalo:: 608 ludí