k6.sk - literárny server

Po nekonečnom oťukávaní konečne prišla vhodná chvíľa, aspoň som mal ten pocit. Poznáte to, červené vínko, sviečky, vonné tyčinky a tak... Zašiel som jej rukou do vlasov a pobozkal ju na krk. Iba formálny náznak protestu tak pokračujem. Najprv ide dole mikina s kapucňou, potom tričko pink strawberys, nasledujú rifle Lewis 501, to su akože legenda medzi riflami a prúžkované ponožky. Kto už rozopínal podprdu zubami pozná ten úžasný pocit. A nakoniec, simsalabim, ostali na parketách aj voňavé nohavičky. Ani som nevedel ako a stála tu predo mnou ozajstná holá pravda.
No priznám sa, ako to len povedať... pôsobila na mňa rozpačito. Prsia dvojky, dosť lajdáky, faldy na bruchu, pneu na bokoch a tiež celulitidka. Potom prekvapujúco prevzala iniciatívu ona sama. Prstom mi prešla po perách a zašepkala „tak sa ukáž macho“. Čo už, pravdu treba prijať takú aká je a ja som sa ukázal...
Po dlhých minútach pechorenia a čudných pohybov keď som mal pocit že poletujem v bubne veľkokapacitnej práčky prišla chvíľa úľavy. Spotene a rozpačito som jej pozrel do očí. Natiahla sa ako stará mačka a zasipela „Don Chuan teda nič moc to nebolo, malý šašo, malé predstavenie...slabota. Mal by si s tým čosi robiť“
Pravda býva krutá, preblyslo mi hlavou keď som sa pokúšal narovnat dolámané telo... a bolí.