Láska je med na spapanie
autor:: Adri Halas
rubrika:: poviedky
Láska je med na spapanie
„Máš nejakú spotrebnú lehotu?“, spýtala som sa jedného dňa môjho pocitu lásky, keď sme len tak sedeli vedľa seba a pozerali telku.
„Neviem, záleží od váhy.“, odpovedal po dlhšom premýšľaní a prepol kanál.
„Ako to myslíš, že záleží od váhy?“, nedala som sa odbiť, pokukujúc po diaľkovom ovládaní v jeho rukách...
Zrazu mi začalo vadiť a znervózňovať ma.
„Keď ti to vysvetlím, dáš mi potom pokoj a budem môcť v kľude pozerať telku?“, otočil sa otrávene a pozrel na mňa vyčítavým pohľadom.
„Vieš čo? Choď do kelu.. Správaš sa ako typický pocit lásky – tvoje správanie sa vôbec nelíši od toho mužského!“, vyhŕkla som a vstala z pohovky.
„No taaaak, počkaaaj.... neblbni.“, zvolal a chytil ma za ruku. „Normálne si tu pekne sadni, ja ti to rýchlo vysvetlím a budeme ďalej pozerať telku ako dve dospelé a rozumné bytosti. Môže byť?“, opýtal sa pobaveným úsmevom a stiahol ma k sebe.
„Dobre, dohodnuté. Tak spusti.“, odpovedala som trocha urazene. „Som fakt zvedavá.“
„Vieš, ono je to vlastne tak: záleží to jednoducho od našej váhy a balenia. Ak sme len netto a balení do celofánu z ošiaľa, nemáme dlhú životnosť. Rýchlo vyprcháme a stratíme chuť i vôňu. Ak sme ale brutto a balili nás do pevnej krabice srdcom a s troškou rozumu, dokážeme vydržať aj celé roky. Je síce pravda, že zmeníme svoju štruktúru i vzhľad, ale v podstate sa nemeníme.“
„Tomu nerozumiem, prepáč.. Ako sa môžeš zmeniť a ostať v podstate sám sebou?“, spýtala som sa nechápavo a pokrútila hlavou: „To sa jednoducho nedá.“
Pocit lásky sa len pousmial a brnkol mi do nosa. „To ste vy, ľudia.. tvárite sa múdro a ničomu nerozumiete. Vysvetlím ti to na príklade medu. Med ostáva dobrým aj po niekoľkých rokoch. Nikdy sa neskazí, ak je dobre uskladňovaný, len po istom čase zmení svoju štruktúru – skryštalizuje... V podstate ostal stále sladkou dobrotou, iba trochu stuhol. Už chápeš?“
„Jasnačka!“, ťapla som sa rukou po čele a zasmiala sa vlastnej nechápavosti. „Možno aj práve preto ľudia pomenovali týždne po svadbe medovými.. Aby ich láska bola ako med.“, dokončila som svoju náhlu úvahu a zamyslela sa: „Hmmmmm, znie to celkom zaujímavo - láska bez expiračnej doby... Milé...“
Otočila som sa k pocitu, pohladila ho po vlasoch a nežne zašepkala: „Ďakujem. Si na spapanie...“
„Máš nejakú spotrebnú lehotu?“, spýtala som sa jedného dňa môjho pocitu lásky, keď sme len tak sedeli vedľa seba a pozerali telku.
„Neviem, záleží od váhy.“, odpovedal po dlhšom premýšľaní a prepol kanál.
„Ako to myslíš, že záleží od váhy?“, nedala som sa odbiť, pokukujúc po diaľkovom ovládaní v jeho rukách...
Zrazu mi začalo vadiť a znervózňovať ma.
„Keď ti to vysvetlím, dáš mi potom pokoj a budem môcť v kľude pozerať telku?“, otočil sa otrávene a pozrel na mňa vyčítavým pohľadom.
„Vieš čo? Choď do kelu.. Správaš sa ako typický pocit lásky – tvoje správanie sa vôbec nelíši od toho mužského!“, vyhŕkla som a vstala z pohovky.
„No taaaak, počkaaaj.... neblbni.“, zvolal a chytil ma za ruku. „Normálne si tu pekne sadni, ja ti to rýchlo vysvetlím a budeme ďalej pozerať telku ako dve dospelé a rozumné bytosti. Môže byť?“, opýtal sa pobaveným úsmevom a stiahol ma k sebe.
„Dobre, dohodnuté. Tak spusti.“, odpovedala som trocha urazene. „Som fakt zvedavá.“
„Vieš, ono je to vlastne tak: záleží to jednoducho od našej váhy a balenia. Ak sme len netto a balení do celofánu z ošiaľa, nemáme dlhú životnosť. Rýchlo vyprcháme a stratíme chuť i vôňu. Ak sme ale brutto a balili nás do pevnej krabice srdcom a s troškou rozumu, dokážeme vydržať aj celé roky. Je síce pravda, že zmeníme svoju štruktúru i vzhľad, ale v podstate sa nemeníme.“
„Tomu nerozumiem, prepáč.. Ako sa môžeš zmeniť a ostať v podstate sám sebou?“, spýtala som sa nechápavo a pokrútila hlavou: „To sa jednoducho nedá.“
Pocit lásky sa len pousmial a brnkol mi do nosa. „To ste vy, ľudia.. tvárite sa múdro a ničomu nerozumiete. Vysvetlím ti to na príklade medu. Med ostáva dobrým aj po niekoľkých rokoch. Nikdy sa neskazí, ak je dobre uskladňovaný, len po istom čase zmení svoju štruktúru – skryštalizuje... V podstate ostal stále sladkou dobrotou, iba trochu stuhol. Už chápeš?“
„Jasnačka!“, ťapla som sa rukou po čele a zasmiala sa vlastnej nechápavosti. „Možno aj práve preto ľudia pomenovali týždne po svadbe medovými.. Aby ich láska bola ako med.“, dokončila som svoju náhlu úvahu a zamyslela sa: „Hmmmmm, znie to celkom zaujímavo - láska bez expiračnej doby... Milé...“
Otočila som sa k pocitu, pohladila ho po vlasoch a nežne zašepkala: „Ďakujem. Si na spapanie...“
napísanísané:: 10.11.2005
prečítalo:: 1060 ludí