k6.sk - literárny server

Rozbolelo ma obočie. Myká mi ľavým kútikom pravého oka a obchádzajú ma závrate navzdory nespochybniteľnému faktu, že ležím pričapená o spodok vesmírnej lode.
Sezóna divých makov sa dávno skončila a ja mám ešte stále vo vlasoch červené lupene ešte z vlaňajška. Zvädnuté a suché. A Maková panenka mi plače pri korienkoch vlasov, slzy jej stekajú po pôvabných bledých lícach a vlasy farby makového spánku sa jej zvlnia pri každom novom vzlyku.
Mesiac mi pomaly zachádza za obzor nosa. A padá rosa a zlomila sa kosa o kameň. A pokosená tráva leží nepohrabaná, hrabliam zlomili sa zuby a zubára niet. Polámali celý svet. Mlynské kolo urobilo bác, vezmime si hoblík pílku zahráme sa ešte chvíľku a hviezdy šťukli, zhasli, padli do čierneho jazera, mesiac sa drzo vyškiera a svetlo svoje požiera, potvora jedna medvedia.
Tiky v pravej nohe, už sa mi nechce šplhať hore, do kopca po vlastnom čele, o čom to tá osa melie, že čokoláda hore, že čokoláda hore že je. Juch! Sadol na mňa 3-tonový roj múch. Celá bzučím ako ona, poďme bzučať do balóna. Obletíme na ňom svet, krajšej cesty veru niet. A keď z neho spadneme, bez paniky vzlietneme na kolesách vodných víl zažiť tisíc krasochvíľ.
Vyliahnem sa z kukly, povrazy už pukli na slnku mi krídla cvendžia, vôňu šťastia vtáky vreštia. Pod vodou je skvelé byť s rybami skús reči prehodiť. A učíme sa od mala, ako sa vyhnúť nástrahám.
A tik mám v pravom boku, dám si maslo k volskému oku, že čo by som si nedala, spievam si už od mala. Až sa trasiem by som tancovala pri tom piecku nezrúcala a krpce si riadne zaviazala. A dva mechy orechov rozbehnem sa pod strechou. Míňam hory, míňam dni a kedy sa mi vyjasní!
Tik mám v pravom oku, boku? Neviem.